Nečakané tehotenstvo jej obrátilo život naruby: Dieťa s najlepším kamarátom

Na ceste po prvé pracovné hodnotenie som sa zastavila na toaletách v Starbuckse. Meškala mi menštruácia, no neobávala som sa. Pred týždňom som si urobila tehotenský test, ktorý bol negatívny. Napriek tomu som sa rozhodla pre druhý. Počkala som pár minút a cítila sa dokonale pokojne, pretože som nemohla byť tehotná, však? Ako som sa už chystala test vyhodiť, pretože výsledok bol rovnaký, znova som sa naň pozrela. Začal sa objavovať slabý pásik. Musela som to podržať pod svetlom, aby som ho dobre videla, no určite tam bol a jeho farba sa zosilňovala. Vybrala som svoj telefón a s trasúcou rukou zavolala svojmu najlepšiemu kamarátovi.

„Myslím, že som tehotná,“ uviedla som a opísala posledné minúty. Na druhej strane telefónu bolo ticho, než sa rozhodol stretnúť so mnou na obede a pozrieť si to na vlastné oči. Každá žena vám povie, že moment, keď sa dozviete o tehotenstve, je šokom, no pre mňa bolo to prekvapenie ešte väčšie. Vidíte, tento kamarát nebol môj priateľ alebo manžel. Bol a dodnes zostáva len mojím najlepším kamarátom. Nepriťahoval ma a on sám dal jasne najavo, že tieto pocity sú vzájomné. Aj tak sme jedného večera skončili spolu v posteli. Sčasti sexuálny vzťah pokračoval tri roky, kým som neotehotnela a nebolo nám jasné, že takto sme to nemienili zakončiť. Skúsili sme vzťah, ale nefungovalo to.

A bola som tehotná s jeho dieťaťom. Kým on pochádzal z dlhej línie bohémov, bol o sedem rokov starší než ja, prekypoval pokojom a dokonca sa zo situácie tešil, môj život sa zmenil od základov. Nikdy som nepochybovala, že si chcem nechať naše dieťa, no ako prišli moje 30. narodeniny, čakalo ma oslavovanie. Vždy som predpokladala, že môj život bude spĺňať tradičný vzor: stretnem lásku svojho života, vydám sa a budem mať deti. Teraz som čelila životu ako slobodná matka a moje obavy sa znásobili. Obávala som sa aj o náš vzťah. Mnohé články mi našepkávali, že prvý rok rodičovstva je pre páry najťažší. Mnohé to neprežili.

Vydržalo by to naše priateľstvo? Nedokázala som si predstaviť, že by to nefungovalo, pretože som si ho cenila tak veľmi, že mojím najväčším strachom bolo, že sa z nás stanú súperiaci bývalí. Ako som nás podceňovala! Keď moje tehotenstvo postupovalo, vytvorili sme si ešte bližšie puto. Naše priateľstvo sa prehĺbilo a začala som sa tešiť na ďalšiu úroveň, ktorou bol príchod bábätka. Rozhodli sme sa ho vychovávať spoločne, i keď sme plánovali žiť oddelene. Náš čas s ním sme rozdelili na polovicu. Robíme to dodnes, hoci má náš syn už 13 rokov.

Keď sa v decembri 2004 narodil, jeho otec bol pri mne. Mnohí ľudia boli presvedčení, že sa dáme nakoniec dokopy a klamala by som, ak by som povedala, že som po tom občas netúžila. I tak som pyšná na to, že sa nám podarilo našu nekonvenčnú situáciu vyriešiť. Som hrdá na naše priateľstvo a krásneho, milujúceho syna, ktorý nám dal toľko potešenia. Keď mal štyri roky, presťahovali sme sa, potom sme boli na nespočetných spoločných dovolenkách a trávili spolu každé sviatky.

Nikdy som si nepredstavovala, že sa môj život takto zmení. Náš syn sa nemusí obávať rozvodu, a tak si môžeme užívať prítomnosť jeden druhého. Priatelia hovorili, že máme lepší vzťah ako oni v ich manželstvách. Bol čas, kedy som sa musela z finančných dôvodov presťahovať k otcovi dieťaťa. Ľudia tvrdili, že keď sa znova odsťahujem, môj syn bude zničený, no stal sa opak – nemohol sa dočkať, kedy budeme žiť opäť v oddelených domovoch. Nie je to len ideálne. Žiadne vychovávanie dieťaťa nie je, ale cítim spokojnosť, že môj syn dostáva lásku oboch rodičov bez toho, aby sa to niekedy náhle zhoršilo.