Temnou kapitolou domácej karantény je domáce násilie. Aj rodiny, kde vládne pohoda, rešpekt a láska, majú občas čo robiť, aby to zvládli. A čo potom také, kde je násilie a agresivita bežnou súčasťou dňa? Zrazu nie je kam uniknúť, doma je dusno až neznesiteľne. Psychológ z krízovej linky Marek Madro, ktorý založil internetovú poradňu IPčko.sk, povedal pre denník Plus JEDEN DEŇ, že pred prvou vlnou pandémie mali 40 kolegov, dnes ich je 120.
Pred začiatkom pandémie fungovali cez čet 17 hodín denne, od 7.00 do polnoci. Teraz nonstop aj cez telefón, video, e-mail. Päťnásobne sa zvýšili kontakty so samovražednými myšlienkami a pokusmi. Trojnásobne narástol počet správ o domácom násilí.
Ohľadom čoho ich ľudia najčastejšie kontaktujú
Marek Madro hovorí: „Najčastejšou témou sú pocity osamelosti, ľudia sa nemajú s kým deliť o svoje pocity, obavy a myšlienky. Pocit osamelosti je téma číslo jeden. Hneď na druhom mieste sú samovražedné myšlienky. Na treťom mieste, čo nám potvrdzujú aj štatistiky, je domáce a sexuálne násilie. Nasledujú partnerské vzťahy, problémy v rodinách, v škole. V súčasnosti je všetko ovplyvnené pandémiou a v každom jednom príbehu pandémia nejako zasiahla.“
Ako pandémia vplýva na vzťahy v rodinách
Psychológ pokračuje: „Pandémia odhalila to, čo sa v rodinách dlhodobo neriešilo. Rodiny boli na začiatku prvej vlny izolované doma a sú aj teraz. Z negatívnych javov stúpol počet ohlásení domáceho násilia. Na našich linkách trojnásobne práve preto, že čet a e-mail sú tiché formy pomoci. Obete prestali telefonovať, lebo nemohli. Tam, kde nefungovali vzťahy predtým, sa ešte viac vyeskalovali.“
