TEMNÁ strana lockdownu: Aké peklo doma Slováci zažívajú? Domáce násilie nie je to NAJHORŠIE...

Temnou kapitolou domácej karantény je domáce násilie. Aj rodiny, kde vládne pohoda, rešpekt a láska, majú občas čo robiť, aby to zvládli. A čo potom také, kde je násilie a agresivita bežnou súčasťou dňa? Zrazu nie je kam uniknúť, doma je dusno až neznesiteľne. Psychológ z krízovej linky Marek Madro, ktorý založil internetovú poradňu IPčko.sk, povedal pre denník Plus JEDEN DEŇ, že pred prvou vlnou pandémie mali 40 kolegov, dnes ich je 120.

Pred začiatkom pandémie fungovali cez čet 17 hodín denne, od 7.00 do polnoci. Teraz nonstop aj cez telefón, video, e-mail. Päťnásobne sa zvýšili kontakty so samovražednými myšlienkami a pokusmi. Trojnásobne narástol počet správ o domácom násilí.

Marek Madro hovorí: „Najčastejšou témou sú pocity osamelosti, ľudia sa nemajú s kým deliť o svoje pocity, obavy a myšlienky. Pocit osamelosti je téma číslo jeden. Hneď na druhom mieste sú samovražedné myšlienky. Na treťom mieste, čo nám potvrdzujú aj štatistiky, je domáce a sexuálne násilie. Nasledujú partnerské vzťahy, problémy v rodinách, v škole. V súčasnosti je všetko ovplyvnené pandémiou a v každom jednom príbehu pandémia nejako zasiahla.“

Psychológ pokračuje: „Pandémia odhalila to, čo sa v rodinách dlhodobo neriešilo. Rodiny boli na začiatku prvej vlny izolované doma a sú aj teraz. Z negatívnych javov stúpol počet ohlásení domáceho násilia. Na našich linkách trojnásobne práve preto, že čet a e-mail sú tiché formy pomoci. Obete prestali telefonovať, lebo nemohli. Tam, kde nefungovali vzťahy predtým, sa ešte viac vyeskalovali.“

Terapeutka PhDr. Radoslava Olajos to potvrdzuje: „Izolácia zvýšila potrebu vyrozprávať sa. Dnes sa väčšina ľudí v online poradni potrebuje vyrozprávať, byť vypočutá a pochopená. Úľava prichádza ventilovaním nevypovedaného, ale aj ubezpečením, že to, čo sa deje, je dnes bežné a je to normálna reakcia na to, v čom sme sa ocitli. Žijeme v čase izolácie. Sme vydané napospas chaosu. Ten človeka prirodzene desí a ohrozuje. Ohrozuje naše plány, stabilitu a istoty. Boli sme vytrhnuté zo sveta, ktorý bol viac predvídateľný a zdal sa bezpečnejší, cítili sme sa slobodnejšie.“

„Možno máte pocit, že ľudia sa menia, že ich nespoznávate, možno prekvapíte aj seba. Dlhodobý tlak z nás postupne vytláča pravú podstatu, aj to krásne, aj to nepekné. Masky nám padajú, získavame odvahu byť viac samy sebou. Býva náročné zvládnuť samu seba v tejto nepoznanej polohe, o to ťažšie je žiť s niekým, u koho vyšli na povrch sebecké či agresívne sklony a to, čo bolo doteraz s prižmúreným okom tolerovateľné, sa stáva neúnosným. Núti nás to zaujať nové stanovisko, prehodnotiť a urobiť zmenu. Samo osebe je to vyčerpávajúce a neľahké,“ hovorí terapeutka.

Radoslava Olajos potvrdzuje, že ľudia najčastejšie potrebujú riešiť problémy vo vzťahoch, problémy s deťmi, úzkostné stavy a osamelosť. Mnohým sa otvárajú oči, dochádza trpezlivosť a nedokážu pokojne fungovať v uzavretej domácnosti. Niektorí rodičia si nevedia dať rady s dospievajúcimi deťmi, ktoré ich nerešpektujú, utekajú z domu, opíjajú sa. Vyhrocujú sa konflikty medzi nimi. Niekomu príde zaťažko ustáť manželove nedostatky a zlozvyky, iných to ako partnerov, na-
opak, stmelí, zabudnú na škriepky a riešia spoločne to, čo prichádza, konštruktívne. Vznikajú zaujímavé situácie, učí nás to navzájom si lepšie porozumieť, pochopiť svoje motívy aj tých druhých, s ktorými chceme alebo musíme žiť.

Radoslava Olajos pridáva príklady z praxe: „Na začiatku roka sa začali množiť prípady bezradných matiek, ktoré boli zúfalé, lebo sa u ich detí začali prejavovať sebadeštruktívne sklony, agresivita, zhoršovali sa psychosomatické problémy. Desaťročné dievča sa začalo pomočovať. Jej matka si vďaka tomu uvedomila, že neriešené napätie v manželstve s alkoholikom síce ona unesie, ale jej dcéra nie.

Niekedy aj takáto skúsenosť prinúti ženu zamyslieť sa, či ide o jej silu alebo slabosť, že svojho muža ignoruje a pohŕda ním. Čím dlhšie trvá neistota, tým viac sa napätie stupňuje, objavuje sa viac domáceho násilia, skratových reakcií. Hltať tabletky na upokojenie je krátkozraká cesta, často ani tie nezaberú, ako by si človek prial.“ 

- V kríze je dobré šetriť svojou duševnou energiou. Najčastejšie ňou plytváme, keď sa hneváme, rozčuľujeme, hádame, bojujeme v sebe s niečím. Najväčším pohlcovačom energie je stres.

- Vyhľadávajte aktivity a ľudí, vďaka ktorým sa ľahšie adaptujete na nové podmienky, orientujte pozornosť na zdroje a oporu (čo vás upokojuje a stabilizuje).

- Objatia a dotyky upokojujú, doprajte si ich s najbližšími.

- Nájdite si podpornú skupinu, kde získate potvrdenie a prijatie, môže ísť o okruh priateľov, ale aj rodinu. Rôzne podporné skupiny sú aj v online priestore.

- Staňte sa pozorovateľom, odnaučte sa byť reaktívna, naučte sa sledovať situáciu bez súdenia a komentárov, uvedomte si, čo cítite.

- Je v poriadku cítiť neistotu, mať strach aj úzkosť, nie ste v tom sama.

- Objavte, čo vám funguje, čo zmierni váš stres a úzkosť.

- Venujte pozornosť tomu, čo by ste rady rozvíjali, čo má pre vás zmysel.

- Stres a napätie nerozpúšťajte v alkohole, nezajedajte nepríjemné pocity sladkosťami, neprejedajte sa.

-  Pestujte láskavú sebadisciplínu, berte lockdown ako príležitosť niečo sa naučiť.

- Doprajte si to, po čom túžite a čo ste odkladali, na čo nebol čas (voňavý kúpeľ, čítanie knihy, tvorenie, domáce majstrovanie). Objavujte nové veci.

- Spievajte, tancujte, kreslite, upracte, pozrite si komédiu, zabavte sa, zahrajte sa, buďte tvorivé.

- Pestujte dobré vzťahy, naučte sa jasne hovoriť, čo chcete a čo nie, buďte úprimná a objavujte v sebe láskavosť k sebe a k druhým.

- Ak na vás dolieha tieseň, vyhľadajte odborníka, online psychologickú poradňu, sú aj bezplatné krízové linky.

- Starajte sa o seba a svojich blízkych, zájdite do prírody, strávte aspoň hodinu denne na čerstvom vzduchu.

- Učte sa prijímať, aké to je  tu a teraz, nemusíte tým byť nadšená, stačí s tým prestať bojovať, dostať sa do neutrálu.

Terapeutka radí: „Pomoc zvážte, ak vám alebo blízkym úzkosť znemožňuje bežné fungovanie. Ak máte dlhšie problém so spánkom, zhoršujú sa vám stavy úzkosti, prevládajú negatívne myšlienky, neviete si odoprieť alkohol, zhoršuje sa atmosféra v rodine, vyskytuje sa agresivita, prepadáte beznádeji... Ak pociťujete, že nie ste spokojná, niečo vás hnevá, neposielajte k psychológovi partnera, vyhľadajte ho sama. Nespoliehajte sa, že po skončení lockdownu problémy spontánne vymiznú. Riešte ich už teraz.“