Tešila sa do kúpeľov, že konečne niečo zažije, nebude sama, ale to, čo sa jej stalo, nečakala

Nie som najzdravšia. Mám už síce svoje roky, prekonala som niekoľko operácií chodidiel, no čakajú ma ešte ďalšie. Moja ortopedička mi pri jednom vyšetrení odporučila liečebný pobyt v kúpeľoch.

Vybrala som si trojtýždňový pobyt v Rajeckých Tepliciach, ktorý som mala absolvovať v lete. Chcela som byť sama na izbe, pretože známa mi rozprávala, ako strašne jej spolubývajúca znepríjemnila pobyt v kúpeľoch.

Prišlo leto, syn ma odviezol a vyše pol hodiny sme hľadali hotel. Nakoniec to nebol hotel iba akási ubytovňa. Ostala som nemilo prekvapená. Nebola tam ani recepcia, ani reštaurácia. Stravovať som sa mala v inom hoteli. V izbietke nebola ani skriňa, okno bolo strešné. Najradšej by som sa hneď otočila a išla domov.

Ale radšej som sa prekonala. Myslela som, že si nájdem kamarátku v jedálni za stolom alebo na procedúrach. No v jedálni ma usadili k poslednému stolu chrbtom k ľuďom a sedela som s rómskou ženou, ktorá sa mi vyhýbala a skoro nič nerozprávala. Bolo mi smutno, bola som sama aj pri bazénoch, na prechádzkach. Závidela som ľuďom s rodinami či partiám ľudí, ktorí si veselo užívali dovolenku.

Našťastie, prišla za mnou na pár dní sestra z Česka a mala presný plán, kam pôjdeme. Bolo nám fajn. No keď odišla, zase samota. Vtedy som si uvedomila, aká je vlastne samota zlá a smutná.

Mojou záchranou boli procedúry, perfektné cvičenia v posilňovni a kúpanie v termálnej vode. Dni sa vliekli, jeden ako druhý, už som sa nevedela dočkať, keď pôjdem domov. No a ku koncu môjho pobytu si k stolu v jedálni prisadla pani v mojom veku. Olinka síce vravela, že sa nerada viaže na iných, že je konečne sama, môže si robiť, čo a kedy chce, ale spomenula, že potrebuje ísť do Žiliny, tak som sa nesmelo opýtala, či nemôžem ísť s ňou. Súhlasila, poobede sme vyrazili.

Boli sme na zmrzlinu a rozprávali sme sa, akoby sme sa poznali už dlho. Večer sme chodili na posedenia pri živej hudbe alebo na nočné kúpanie a bolo nám skvele.

No v jeden večer, ako sme sedeli pri vínku, sa stalo, čo sa nemalo. Zavolala Olinkina dcéra, že ich vytopili susedia, že celý byt pláva vo vode a nemajú kde nechať dcérku Veroniku. Olinka plakala, ale musela odísť.
Keďže som odchádzala a prišiel po mňa manžel, Olinke sme sa ponúkli, že ju odvezieme za dcérou na priepustku. Oni už s manželom vypratávali byt. Bol krásny, ale zničený. Môj manžel si vysúkal rukávy a pomáhali sme všetci, ako sa dalo.

Podarilo sa nám úplne vyčistiť jednu izbu, v ktorej sa dalo ako-tak existovať. Veľmi nám ďakovali. Radi sme pomohli, len škoda, že sme sa zoznámili v takejto smutnej situácii. A škoda, že Olinka neprišla do kúpeľov skôr.
Napriek tomu si s Olinkou aj jej rodinkou občas píšeme a už sme si dohodli aj spoločné kúpele. Jedno je teda isté, už nikdy viac by som sa nepúšťala do sveta sama.