Šťastní manželia sa tešili na narodenie svojho synčeka: Nečakaný zásah osudu všetko zmenil

„Smrť dieťaťa je tabu, nikto sa o tom nechcel rozprávať.“

Andrejka spustila svoj video kanál na youtube ešte pred otehotnením, kde však tvorila videá o móde, kráse a psíkoch Lole a Sofi. Počas tehotenstva sa necítila dobre, tak videá prestala pridávať.

Keď Damiánko v máji minulého roka pri pôrode zomrel, Marek s Andrejkou prežívali nepredstaviteľný smútok. Ich radostné očakávanie sa premenilo v presný opak. Po dvoch mesiacoch im napadlo, aby si vytvorili vlastný kanál Kvietkovci, kde budú mapovať každý svoj deň a večer z toho urobia video. Začali tvoriť denné vlogy (denné video blogy) na youtube ako prví na Slovensku.

„Potrebovali sme si vyplniť čas, aby sme neboli stále v tom utopení,“ vysvetľuje Marek. Andrejka dopĺňa: „Ja som mala dni, keď sa mi nechcelo ani vstávať z postele a povedali sme si, že keď to budeme robiť denne, bude tam nutnosť vstať, ísť von a vymýšľať niečo zaujímavé, aby to ľudí aj bavilo.“

Stojí ich to veľké úsilie, čas i peniaze, ale niektorí ľudia to nechápu. „Ak chcete, aby sa na to dobre pozeralo, potrebujete napríklad aj dobrú kameru,“ objasňuje Andrejka. Predtým s tým nemali žiadne skúsenosti, neštudovali to, takže sa všetko učia sami. Marek priznáva, že na začiatku bol z toho vyklepaný, ale dnes už to berie v pohode. Zvykol si, denne sa prihovárať ľuďom cez kameru.

„Najhoršie boli tie programy, v ktorých sme sa učili upravovať a strihať videá,“ smeje sa Andrejka z ich amatérskych začiatkov. Dnes už vidno, akú cestu urazili a o koľko sa zlepšili. Ich videá majú čoraz väčší náboj.

Zobrazovať detaily zo svojho života im nerobí žiadny problém, ale hranice nejaké majú. „Intímnosti typu hygiena neukazujeme, hoci zuby sme si umývali,“ smeje sa Andrejka. „Škriepky nevystrihujeme, lebo nechceme, aby to bolo také strojené. Keď to deň prinesie, tak to nakrútime a ľudia na to pozitívne reagujú.“ Marek však dodáva, že nevyťahujú na verejnosť problémy ostatných členov rodiny, hoci niektorí v nich vystupujú.

Keď som bola zvedavá, či im videá pomohli, zaznelo jednoznačné áno. „Ak chce človek tých ľudí nabiť, nemôže sa pred kameru postaviť s odutou tvárou. Vždy sme sa snažili vymyslieť niečo zábavné, a to nás vždy ťahalo aj z nášho smútku, “ vysvetľuje Andrejka. Práve mali polročné výročie, odkedy pridali prvé video, a Marek spomína, že hnacím motorom, aby pokračovali, boli práve fanúšikovia. Andrejka dodáva: „Mysleli sme si, že budeme robiť, kým sa nám bude chcieť, ale keď si to ľudia pýtajú a baví ich to, robíme už aj kvôli nim. Je to silná motivácia.“

Marek s Andrejkou sa neboja rozprávať ani o svojom smútku. Ľudia im za to ďakujú, lebo im to pomáha vyrovnať sa v podobnej situácii. „Keď vidia, že niekto to prežíva podobne, uľaví sa im,“ tvrdí Andrejka. „Ženy mi píšu, že v podobnej situácii ich okolie nechápe a nemôžu sa ani vyplakať. Ja som chcela, aby videli, že keď mám chuť plakať, tak sa slzám nebránim.“ Marek dodáva: „Chceli sme, aby to bolo vidno, lebo je to normálne.“ Zrušili tak tabu, ktoré ich obklopovalo. „Ľudia sa tomu vyhýbali a nechceli sa o tom s nami rozprávať. Hoci nám by to určite pomohlo. Občas sme mali pocit, že sa ani nič nestalo. Aj cez nás to teraz viac chápu a neboja sa toho.“

Andrejka s Marekom sa zdôverujú, že zmieriť sa s tým nedá, ale už to nie je o zlosti a hneve, ako na začiatku. „Sem-tam ešte máme ľútostivé obdobie... Často si myslíme, že je to už za nami, ale príde nejaký nový podnet zvonku a strhne nás dole.“ Andrejka cíti, že sa posunuli: „Smutní sme stále, ale berieme to ako jeho rozhodnutie. Učíme sa to rešpektovať, hoci pochopiť sa to úplne nedá.“ Andrejka priznáva, že ona bola dlho upätá na myšlienku, že sa jej znovu vráti do života práve on: „Teraz som v bode, keď viem, že šťastie, ktoré som mu vždy priala, by možno u nás nenašiel. Možno sme boli len medzizastávkou, ktorú potreboval, ale verím, že sme mu nejako pomohli.“