Čitatelia prezradili, čím sú pre nich veľkonočné sviatky výnimočné: Tieto príbehy vás zahrejú pri srdci

Anika Oubrechtová (35) dodržiava všetky kresťanské zvyky. „to znamená, že pôjdeme posvätiť jedlo do kostola v nedeľu. Teraz to bude trochu iné, lebo všetko s nami bude prežívať aj náš polročný synček Janík,“ prezradila nám. Sviatky strávi v Košiciach s manželom, 11–ročnou dcérou Lindou a so synom Dominikom. „Mám veľmi rada vôňu Veľkej noci. Všetko kvitne, pučia stromy a k tomu tá veľkonočná atmosféra, tá je pre mňa výnimočná,“ hovorí Anika, ktorá pred sviatkami maľuje a zdobí vajíčka. Nakoniec, bez výzdoby by to predsa nebolo ono! Dcéra Linda nemá s oblievačmi žiaden problém.

„Neprekáža jej, že ju oblejú a vyšibú. Užije si pri tom veľa srandy. Dokonca chlapcom povie, aby ju obliali ešte viacej,“ smeje sa Anika, ktorá oblievanie studenou vodou neznáša, ale aj tak šibačom zabalí vajíčka a pridá aj nejaké to euro. „Jesť budeme to, čo sa na východe tradične jedáva – pásku (sladký koláč), syrek, vajíčka, šunku, klobásky, chren a cviklu,“ uzatvára Anika.

Na Veľkú noc sa teší Mária Kačová, alias sestra Maristella (62) z Prešova, ktorá je všetkým dobre známa hlavne svojím veľkým srdcom. Pred niekoľkými rokmi totiž založila občianske združenie Magis na pomoc ľuďom v núdzi. „Pomáhame rodinám v núdzi, ktoré si nemajú za čo kúpiť potraviny na veľkonočný stôl. Ide väčšinou o sociálne slabšie a neúplné rodiny. Neraz v nich pracuje len jeden člen, ale máme prípady, kde sú bez zamestnania obaja rodičia a nemôžu deťom poskytnúť to, čo by potrebovali,“ hovorí so smútkom. Zatiaľ počítajú, že ich pomoc bude potrebovať 95 rodín, ale do Veľkej noci ich bude až sto. Jedlo pre sto rodín – to je sto kusov šunky, sto kíl klobásy a 3 000 vajec. Peniaze na tieto lahôdky vyzbierajú sestry na veľkonočnom bazári. „V kostole budeme veriacim núkať za dobrovoľný príspevok veľkonočné barančeky, zajačiky či ozdobené vajíčka a rôzne dekoratívne predmety s veľkonočnou tematikou. Ruku k dielu priložia aj dobrovoľníčky – staršie ženy, ktoré nám donesú ručne háčkované kuriatka či ikebany.“ A čo tieto sviatky jari znamenajú pre sestru Maristellu? „Je to najväčší sviatok pre nás kresťanov, keď Ježiš vstáva z mŕtvych. Ja sa na to vždy veľmi teším, lebo keby nevstal z mŕtvych, tak je márna naša viera a nádej,“ dodáva s úsmevom sympatická rehoľná sestra, ktorá sa už teraz teší aj na tradičný veľkonočný syrek.

Pomáhame s frajerom v Afrike. Aj vďaka nám si celkom obľúbili slovenskú kultúru, a tak som sa rozhodla, už minulý rok, že im približíme veľkonočné sviatky. Poňala som to však troška inak, šetrnejšie. Neoblievame sa tu vodou, lebo je príliš vzácna. Ale prinesiem vždy zo Slovenska šibáky, nejaké tie voňavky a muži chodia od domčeka do domčeka „polievať“ žienky. Je to veľmi milé, a ženy im za odmenu nalejú pohár vody. Tiež prinesieme bandasky plné vody a veru niet krajšieho pohľadu! Keď ja, čo pijem každodenne vodu a nepozerám sa koľko jej vypijem, ani nepremýšľam, či budem mať vodu o deň o dva... tu vidím, aký je to dar. Malým polievačom pridávame ešte čokoládky – tie oči, ktoré sa na nás dívaju s vďakou, no to je krása. Pre mňa je Veľká noc o pomáhaní ostatným...

Nataša Ratulovská

Niekoľko týždňov pred Veľkou nocou sa v našom dome v Topoľčanoch začalo upratovanie. Celá rodina horúčkovito pracovala. Mamička prala, ukladala a leštila všetko, čo sa dalo. Otecko upravoval drevo, popadané kúsky uhlia a zametal dvor. Babka s dedkom mali za úlohu vybieliť a vyčistiť komoru. Mamičkina sestra, ktorá s nami bývala v samostatnej izbičke, robila nákupy... Bol pôst a dbalo sa na to, aby sme ho dodržiavali aj my deti. V kostole boli sochy zakryté fialovou látkou. Vedela som, že to má súvislosť s Veľkým piatkom. Dokonca aj kostolné zvony stíchli. Zo šupiek z cibule sme farbili vajíčka rôznych odtieňov. Keď prišla Veľkonočná nedeľa, obliekli sme si najkrajšie šaty, tmavofialovo-červené. Niekedy nám bolo aj zima, ale kabáty sme si nechceli dať, aby sa nám neschovali biele golieriky na šatách. Spomienky sú krásne, neopakovateľné... Vítali sme jar. Stromy vo veľkej záhrade už pučali. Aj tie tulipány, narcisky, snežienky a fialky sme prepletali so zelenými výhonkami a dávali do vázičky, pretože boli všade. Ten veľkonočný pocit žije v nás aj po rokoch. Veľká noc je sviatkom splnených sľubov... Je potvrdením, že po tme príde svetlo a po smrti nový život.

Mancika z Bratislavy

Smojím manželom sme minulý rok odleteli na Veľký piatok do Grécka. „Ideme do Grécka,“ zahlásil Ondrej. Ja som skoro odpadla. Čo spravím teraz s toľkými zákuskami a koláčikmi? Tak sme to teda všetko pobalili a vychystali sme sa na našu spoločnú dovolenku pri mori. Veľmi som sa tešila, už dávno sme to plánovali, len vždy do toho niečo prišlo. Vôbec mi nechýbali tie tradičné slovenské sviatky, oblievanie vodou či šibanie a básničky šibačov. Muž mi oblievačku v Grécku vynahradil tým, že ma z nafukovačky hodil do vody. To bol hádam ten najhorší zážitok z celej dovolenky, keď nepočítam ten ich zvláštny hmyz. Som však rada, že tento rok sa opäť vrátime k našim tradíciám, opäť sa zídeme u mojej babky a budeme sa dlho rozprávať, a hlavne budeme všetci spolu, zdraví a šťastní, že sa opäť po roku vidíme.

Natália Csóková

Sme tie najlepšie sestry na svete, už ako malé sme spolu trávili veľmi veľa času, po nociach sme sa rozprávali o chlapcoch, občas sme klebetili o kamoškách, bolo to hádam to najlepšie obdobie nášho života. Žiadne povinnosti, žiadna zodpovednosť. Tá prišla po našej osemnástke. Sestra Vierka mala problém nájsť si schopného manžela, a tak ma poprosila, aby som jej nejakého našla. Tak, hor sa do hľadania! Prvých desiatich Viera hneď odbila, lebo vraj sú pre ňu príliš starí, až raz naďabila v obchode na jedného pána, veľmi sympatického. A tak sa zoznámili a po pár stretnutiach sa nasťahoval k nej do jednoizbového bytu. Ten neskôr vymenili za trojizbový, takže miesta dosť aj pre deti, ktoré zatiaľ, žiaľ, nemajú. Jej priateľ Tóno ju požiadal o ruku. Bolo to presne na prvého apríla. To si ale vybral dátum! Dlho sa nasmiali, či to myslí vážne, keďže on je ten typ človeka, ktorý si zo všetkého robí srandu. Na počudovanie sestry, Tóno to myslel vážne, keďže v rukách držal škatuľku, v ktorej mal zásnubný prsteň. Svadba bola takmer do roka a do dňa. Brali sa počas veľkonočných sviatkov 4. 4. Rada spomínam na ten magický dátum, keď pre nás Veľká noc získala ďalší význam. Moja sestra konečne po rokoch našla toho pravého, vysnívaného princa.

Evička Abrmanová