Timea odišla z Kene od násilníka! Dnes POMÁHA týraným ženám, WAU, a dokonca je nominovaná na...

Vo svojej knižnej prvotine Bez dcéry som neodišla vyrozprávala Timea svoj skutočný príbeh z kenského Nairobi. Timea vraví, že do Kene sa dostala náhodne. „Kamarátka kaderníčka tam išla robiť biznis s vlasmi a mňa si vzala ako prekladateľku. A takto sme sa zoznámili, ako píšem vo svojej knihe, Nairobi je ako veľká dedina, každý každého pozná,“ hovorí s úsmevom.

Tam ju okrem krásnej krajiny čakala láska s africkým diplomatom Abdulom. „Mala som čerstvých 30 rokov a povedala som si, že tu je to s tými mužmi beznádejné, vyskúšam niečo úplne iné, to bude určite to pravé. Veľa som cestovala, čiže pre mňa fakt, že je niekto z Afriky alebo Antarktídy, alebo odkiaľkoľvek, nič zásadné neznamenal.“ Timea vraví, že vzťah nabral turbulentný charakter. „Išlo to rýchlo, v priebehu pár mesiacov som otehotnela, pobalila som si veci a odišla do Kene.“

Život v tejto krajine však priniesol aj krušné chvíle. Timea na vlastnej koži pocítila nezlučiteľnosť európskej a africkej mentality a morálnych zásad. „Afriku milujem, nemala som problém si zvyknúť, kedykoľvek by som sa vrátila. Je to naozaj iný svet, pomalý, pohodový. Nairobi je kozmopolitná metropola, kde všetko zoženiete, je tam vynikajúca klíma, naučila som sa šoférovať na ľavej strane, zoznámila som sa s úžasnými ľuďmi zo slovenskej ambasády,“ spomína. Zároveň vraví, dnes už s úsmevom, aj o nepreklenuteľnosti dvoch rôznych kultúr. „Sme jednoducho iní... Veľa sa tam klame, podvádza, fabuluje, monogamia neexistuje. Príšerná chudoba je tam v ostrom kontraste s príšerne bohatými ľuďmi. V rodinách vládne prísna hierarchia. Môj život bol pomalý, občas veľmi vtipný, občas tragický. Venovala som sa výhradne dcére Elise, ktorá sa mi tam narodila.“

Keď spoznala aj temnú stránku života s Abdulom, rozhodla sa tento kontinent navždy opustiť, samozrejme, aj s malou dcérkou. „Keď prišlo násilie, facky a bitky, okamžite som zapla pud sebazáchovy a vedela som, že inej cesty niet. Strach o seba a o dieťa bol silnejší. Nezažila som ani tradičné zmietanie sa vo vzťahu, keď žena na chvíľu podľahne pocitu, že to bola jednorazová udalosť a vlastne ho vyprovokovala. Vzbudilo to vo mne hlbokú nenávisť až do špiku kostí,“ hovorí o vtedajších pocitoch.

Napriek strachu vedela, že niet cesty späť a musí to urobiť tak, aby neohrozila seba a dcérku. „Postupne som posielala svoje veci na Slovensko a potom som v rámci jednej rodinnej cesty do USA zahrala, že len ,odbehnem‘ na týždeň na Slovensko ukázať vnučku. A už som tu zostala. Nebol to zas taký dramatický príbeh, ako vídame vo filmoch, že ma niekde niekto držal zviazanú, bez pasu,“ vysvetľuje detaily svojho odchodu z Nairobi.

Život si pre mamu malej Elisy prichystal i takúto trpkú skúsenosť plnú strachu a neistoty. Ako žena, ale najmä matka prežila psychicky náročné chvíle, napriek tomu niečo získala. „Dalo mi to silu, odvahu, slobodu, sebaúctu, všetko, čo dnes tvorí moju morálnu integritu.“ Na otázku, čo by poradila tým ženám, mamám, ktoré stoja pred podobným rozhodnutím ako kedysi ona a zvažujú, či odísť od muža a ostať slobodnou matkou, odpovedá: „Ťažko sa niečo odkazuje ženám, ktoré sú v úplne inej situácii ako ja. Mala som totiž okamžite prácu, a to veľmi dobrú, aj rodinu. Viete, je toľko takýchto príbehov, človek nemusí ísť do Kene. Týrajú aj sympatickí Slováci, ženy mlátia aj muži, ktorí sú okolo nás, náš sused, kolega, známy, celebrity, politici, obyčajní ľudia. Ak by som však mala zovšeobecniť len jednu vec, povedala by som – opustite ho. Dnes, zajtra, bez váhania. Len už choďte. Ni­kdy to nebude dobré. Žiadna z nás si nezaslúži zlo, hnus, ponižovanie, a keď ich odstránite zo svojej blízkosti, začnete žiť nový pekný život. Zvládnete byť sama, každá z nás je šikovná baba, ktorá to dokáže.“

Podľa jej slov je aj preto Eva Charity Bazaar zameraný na bezpečné ženské domovy a azylové centrá, aby takéto ženy s detičkami mali kam odísť. Na svojich potulkách po svete videla veľa chudoby, a preto sa rozhodla pomáhať najmä ženám, matkám, ktoré to potrebujú aj tu na Slovensku. Tento unikátny online projekt, ktorý Timea koordinuje už piaty rok, je venovaný týraným ženám. Hovorí, že okamih, keď sa sama rozhodla pomáhať, sa nedá zadefinovať. „Myslím si, že je to kombinácia výchovy, životných skúseností, ľudí a udalostí, ktoré k sebe priťahujeme. Eva Charity Bazaar je vyústením šťastných okolností, že pracujem v silnom mediálnom dome pre skvelé a obľúbené ženské magazíny. Vždy som si hovorila, že je to príležitosť a výzva urobiť pre ženy niečo viac. Navyše, moja práca je aj o tom, že počúvam a vidím množstvo ťažkých ženských osudov a je mi to vždy veľmi ľúto,“ hovorí smutne.

Zároveň konštatuje, že je šťastná, že dokáže zmysluplne pomáhať ženám a ich deťom práve skrz módu a krásu, ktoré ju bavia a inšpirujú. Timea je nominovaná na ocenenie Krištáľové krídlo v kategórii filantropia a na otázku, čo to pre ňu znamená, odpovedá na jeden nádych: „Ocenenie práce, ktorá však zďaleka nie je len moja. A zároveň dobrú príležitosť, aby sa o našom projekte dozvedeli aj ďalší a dražili a my sme tak získali viac prostriedkov na pomoc,“ dodáva na záver.

Kto môže dražiť a pre koho je určený? „Pre každého. Naozaj, u nás dražia ženy aj muži, za 50 eur aj 5 000 eur. Jednak tam máte šancu uloviť niečo jedinečné, čo sa nedá bežne dostať, alebo si vydražiť niečo od známej osobnosti, kúpiť si niečo pre radosť a dobrý pocit, že ste peniažky nenechali v butiku, ale použili ich na pekný a dôležitý účel.“