Tomáš má na starosti obľúbenú show Bez servítky: Účinkovať by v nej ale nechcel. TOTO je dôvod

Rodné mesto: Fiľakovo

Počet rokov praxe na režisérskej stoličke: 20

TV projekty: Vyvolení, Hviezdy na ľade, Hit storočia, Legendy popu, Čo ja viem, Superstar, Srdce pre deti, Miss Slovensko, Miss Universe, Eurovision Song Contest, Take Me Out, Zlatá maska, Masterchef, Moja mama varí lepšie, Inkognito

– „Režiséri sú jedinými skutočnými gaunermi, ktorých poznám, a ako jediní rozhodujú o živote a smrti podobne ležérne ako mafia.“ Je to môj obľúbený výrok režiséra Wima Wendersa a často vystihuje povahu našej práce.

– Vždy som chcel vedieť o každej profesii čo najviac. Najprv sa mi svet televízie otvoril ako kameramanovi a pracoval som na všetkých žánroch od spravodajstva po živé prenosy. Čo som natočil, to som chcel sám postrihať. Nakukol som do strižne, zaučil sa aj do tejto profesie. Chcel som svoje diela aj ozvučiť a ofarbiť, zameral som sa na zvuk, grafiku, svetlá. Skončilo sa to pri réžii, kde človek dokáže ovplyvniť dej pred tým, než sa zaznamená. Netvrdím, že som multitalent ani že robím veci lepšie ako moji kolegovia, ktorí sa venujú iba jednej profesii. Keď chcete iným profesiám vstupovať do roboty ako režisér, tak by ste o nej mali čosi vedieť, aby boli pripomienky profesionálne. Keďže pochádzam z malého mesta Fiľakovo, vedel som, že ma mediálny svet nebude šetriť a musím toho dokázať viac ako ostatní.

– Dá sa povedať, že na tom pracujem 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Dostávam videá, zostavujem päticu ľudí, ktorých si viem predstaviť pri varení, ale aj ako hostí pri stole, aby pre divákov priniesli zaujímavý obsah. Nevnímam to len ako ďalšiu kuchársku šou, ale ako mix reality žánrov. Na to potrebujem kvalitný štáb ľudí, s ktorými denne komunikujem. V neposlednom rade mám spolu s dramaturgiou zodpovednosť, čo sa do vysielania dostane a čo nie.

– Aktuálne prebieha v značne obmedzenom režime. Som nútený rozhodovať sa skôr intuitívne na základe päťminútového videa, v ktorom sa adept predstaví vo svojej domácnosti. Hovorí o sebe, o svojom živote, čím by chcel zaujať, v akom znamení by sa niesla večera. Som nesmierne rád, že v týchto krutých časoch máme dosť videí a ľudia chcú s nami stráviť celý týždeň. Samozrejme, naše bezpečnostné opatrenia sú veľmi prísne a len vďaka tomu sa u nás ešte nik nenakazil. Niekoľkokrát sa nám stalo, že sme mali pozitívne testovaného účinkujúceho pred nakrúcaním. Produkcia ho, tak ako všetkých ostatných účinkujúcich, poslala na PCR testy a rovno putoval do karantény. V tomto smere máme perfektnú podporu od televízie JOJ, ktorá nám pomáha a hlavne verí.

– Na to neexistuje mustra. Všímam si všetko. Od postoja cez komunikatívnosť, príbeh. Hlavne to beriem ako celok. Jeden celý týždeň vo vysielaní je taký sociálny experiment. Za normálnych okolností by si tí ľudia za jeden stôl asi nesadli.

– To sa ešte nestalo a myslím si, že ani nestane. Berieme to ako pozvánku k nim domov a je našou úlohou pripraviť ich tak, aby zabudli na kamery a snažili sa užiť si to, nielen prežiť. Po tom, ako ich vyberiem, preberá ich produkcia pod vedením Sašky Blanarovičovej, ktorá s každým účinkujúcim pripraví menu aj jeho celý deň.

– Vybrať piatich ľudí schopných navariť niečo zaujímavé a pritom sa nebáť povedať svoj názor bez servítky.

– Keď nad taktizovaním vyhrá ten, kto do svojho menu vložil kúsok seba. Ešte krajšie je, keď pätica „servítkarov“ ostáva v kontakte aj po vypnutí kamier. Milujem ten kontrast, keď sa jeden deň varí v obrovskej haciende a druhý deň sa tlačíme v maličkej garsónke pri skromnom stolíku a každá stolička je iná. Milujem autentické príbehy obyčajných ľudí. Veľmi si vážim každého účinkujúceho, ktorý nám otvorí svoje brány aj v týchto neľahkých časoch a verí nám, že neochorie a steny domu ostanú celé.

– V tej relácii s nami ľudia trávili len časť dňa. Tu za nich zodpovedáme celý týždeň. Za ten čas sa otvoria, padnú zábrany. Je to oveľa väčšia plocha, kde môžete divákom predstaviť ich príbehy, názory. Táto šou je tak vizitkou každého jedného z nich.

– Rozbiehal sa prvý týždeň, keď som celý formát nastavoval. A v stredu sa, bohužiaľ, jeden krásny sklený stôl, na ktorý bola majiteľka právom pyšná, rozletel na milión častí – pri prenášaní sa poškodil. Ostal z neho len rám a celá bytovka skladala druhý, odložený a prinesený z kočikárne.

– To je predsa moja práca, aby sa zhodli, ťahali za jeden koniec! Každý režisér je len taký silný ako najslabší člen štábu.

– Áno, lebo mi veria a vedia, že viem, čo chcem. Keď urobím chybu, tak si ju viem priznať. To prišlo s vekom. (Úsmev.)

– Ten pocit máte každé ráno, keď vás uzemní krivka sledovanosti aj za cenu, že ste do toho investovali maximum a nepozerali na súkromný komfort. Divák je najväčšia neznáma celej rovnice a jediná pravda, ktorou ste konfrontovaný každý deň. Nám sa to, vďakabohu, nestáva často a produkujeme programy, ktoré majú aj 1 000 častí.

– Je, bohužiaľ, mizerný, ale vďaka Youtubu sem-tam prekvapím. Mám obrovské šťastie, že mám doma svoju šéfkuchárku Sašku, ktorá keď varí, tak sú to umelecké diela na tanieri. Ako bonus vnímam to, že je krásna a milujem ju.

– Asi najviac ma zatiaľ inšpirovali špeciality, ktoré pripravoval mladý hudobník Daniel Zwach. Jeho šafranové rizoto, kačka s tekvicou a so zemiakovým pyré a panna cotta s lesným ovocím by presvedčili aj tých najväčších gastronomických „hejterov“! To raz vyskúšam.

– Nie, mňa baví svet za kamerou a mojou úlohou je vysať z postavičiek obsah, ktorý potrebujeme. Menil by som s nimi možno iba v momente, keď sú už dávno doma a ja ešte trčím v strižni. (Úsmev.)

– Vždy si pozriem svoju prácu, ak mi to čas dovolí. No milujem aj všetky filmové a seriálové novinky, ktoré potom doma rozoberáme.

– To si poviete vždy, z gauča sa režíruje najlepšie. Ale musíte k tomu pridať faktor kastingu, času, stresu a, samozrejme, peňazí, ktoré boli na projekt určené. Keď ide všetko hladko, ani to nie je garancia úspechu. Niekedy formát diváci odmietnu, aj keď je vo svete úspešný a vy ste do toho dali všetko.

– Časom zisťujem, že tento projekt som dlhé roky zanedbával kvôli práci a utešoval sám seba, že to robím pre rodinu. Ak mám byť úprimný, ráta sa len čas, ktorý venujete svojim blízkym! Veľakrát si poviem, že keby nás niekto natočil, bola by to slušná komédia. Keď sa nesmejeme, tak len preto, že nie sme doma. (Smiech.)