Tomášovi sa obrátil život hore nohami: Úplne ho zmenila a... Budú sa vám tlačiť slzy do očí

Ako ma zmenila skutočnosť, že som sa stal otcom? Ani neviem, kde začať. Mám pocit, akoby sa môj život delil na predtým a potom. Bol som typ zaháľača, čo vo voľnom čase buď formuje svaly v posilňovni, alebo „naháňa“ baby. Až sa mi jedna stala osudnou. Moja priateľka ostala tehotná a s tým som nerátal ani ja, ani ona. Mal som dvadsaťpäť a absolútne som nebol pripravený na rodičovstvo.

Nevedel som si to predstaviť, sám som si pripadal ešte ako dieťa. Po prvom ultrazvuku sa vo mne niečo začalo meniť. Počul som tlkot srdiečka, videl dieťatko rásť ešte v brušku. To všetko bolo fascinujúce. A zároveň vo mne rástol strach. Ale už nie o to, že nebudem chodiť do fitka a venovať sa svojim záľubám, ale či budem dobrý otec, či ho budem vedieť utíšiť, či bude zdravé. Všetko to vyvrcholilo tým, keď sa dieťatko narodilo a prvýkrát som to malé klbko držal v náručí.

Moja najväčšia životná láska dostala meno Andrejka. Nikdy som sa necítil viac šťastný a úplný. Môj strach sa síce zväčšil, lebo sa bojím, aby jej nič nechýbalo, a chcem, aby bola v prvom rade zdravá a v druhom šťastná. Viem, že tu chcem byť navždy pre ňu, chrániť ju, ľúbiť, rozmaznávať. Absolútne mi nevadilo kúpanie, prebaľovanie ani prebdené noci, i keď to bývalo často náročné. Z „modela“, ako ma kedysi volali, sa stal pyšný tatko. Neexistuje nič, čo by som pre svoju malú princezničku neurobil, a hoci mi vzťah s jej mamou nevyšiel, máme striedavú starostlivosť. Vychádzame dobre a navždy jej budem vďačný za to, že mi dala dcérku. Moje životné priority sa úplne zmenili a pochopil som, o čom je život. Nie je to vždy ľahké, najmä teraz, keď už má svoju hlavu a ako každá žena niekedy nevie, čo chce, ale som najšťastnejší na svete a viem, že ona je zmyslom môjho života.