Odbornou garantkou programu BUDDY sa pani Zuzana stala na prelome rokov 2014 až 2015 a priznáva, že spočiatku, keď ju oslovili s prosbou o odbornú garanciu programu, bola trochu nedôverčivá. „Poznala som rôzne aktivity, ktoré boli ponúkané deťom z detských domovov, či už to boli programy zamerané na rozvoj rôznych zručností alebo také, ktoré ponúkali veľkolepé zážitky. Nemám rada tieto programy, lebo deťom nič zásadné neprinášajú. Ako keď si niekto vezme dieťa z centra pre deti a rodiny CDR (bývalé detské domovy, pozn. red.) domov na Vianoce, aby ,zažilo‘ rodinu. „Málokto sa zamýšľa nad tým, aké zraňujúce a väčšinou bezvýznamné môžu byť jednorazové zážitky pre tieto deti. Často im iba potvrdia presvedčenie, že sú iné a odkázané na niečiu dobročinnosť,“ vraví úprimne a dodáva, že program BUDDY je iný. „Úplne prirodzene sa vyvinul z takýchto zážitkovo-vzdelávacích aktivít, pri ktorých vznikli vzťahy dobrovoľníkov s deťmi a rozvíjali sa ďalej medzi jedným dobrovoľníkom a jedným dieťaťom. Kolegovia, ktorí v tom čase pracovali v programe, videli, že toto je cesta pomoci. Dlhodobý vzťah sýtený prijatím a porozumením. A tým si ma získali.“

„Málokto sa zamýšľa nad tým, aké zraňujúce a väčšinou bezvýznamné môžu byť jednorazové zážitky pre tieto deti. Často im iba potvrdia presvedčenie, že sú iné a odkázané na niečiu dobročinnosť.“

Zuzana Zimová
Zdroj: Peter Lancaric

Vzťahová väzba
Pani Zuzana vraví, že práca v programe BUDDY ju napĺňa a prináša jej radosť, že sú ľudia, ktorí nezištne venujú svoj čas deťom, ktoré to veľmi potrebujú. „Prináša mi šťastie, že sú schopní vynaložiť veľa energie na získanie dôvery detí a na budovanie blízkeho vzťahu, pomocou ktorého môžu deti rásť,“ vraví a zároveň vysvetľuje, že princípom programu je vzťahová väzba. „Je to princíp, ktorý hovorí o tom, že v ranom detstve si na základe vzťahov s najbližšími ľuďmi vytvárame vzorce fungovania v neskorších vzťahoch k iným ľuďom, ale aj k sebe samému a svetu okolo nás. Tieto vzorce určujú, ako bezpečne sa cítime, ako dokážeme žiť vzťahovú blízkosť aj vzťahovú hĺbku. Na pocit istoty vplýva to, ako je opatrovateľ dieťaťa ladený na jeho potreby. Ako im porozumie a ako spoľahlivo ich napĺňa. Či už ide o základné telesné potreby, ako je uspokojenie hladu, zabezpečenie tepla, zdravého prostredia a podobne, alebo o psychologické a vzťahové bezpečie. Že dieťa je prijaté, ľúbené a rešpektované vo vývine.“

Ohrozujúca starostlivosť
Podľa Zuzky bezchybná starostlivosť neexistuje, ale nesmie byť taká, ktorá dieťa ohrozuje. A práve takúto ohrozujúcu starostlivosť zažili už v ranom veku mnohé deti, ktoré vyrastajú v CDR. Vraví, že práve vysoká miera ohrozenia dieťaťa je dôvodom na jeho umiestnenie v CDR. To má za následok, že deti si veľmi ťažko vytvárajú blízke vzťahy, ktoré sú naplnené vzájomnou dôverou a bezpečím, neveria vo svoje sily, v možnosť žiť spokojný život, mať okolo seba ľudí, ktorých možno požiadať o pomoc, deliť sa s nimi o svoje radosti aj starosti.

Zdroj: archív programu BUDDY

Šanca na zmenu
Program BUDDY dáva deťom podľa jej slov možnosť zažiť vzťah, v ktorom sa môžu naučiť, že sú hodné sústredenej pozornosti a prijatia inou ľudskou bytosťou. Pocit, že niekto sa venuje len im a len preto, lebo existujú, a že si ničím túto pozornosť nemusia zaslúžiť. Ako to mali zažiť v útlom detstve. Dáva im šancu meniť vzorec vzťahovej väzby z neistoty na istotu. „Máme spätné väzby od vychovávateľov, psychológov, sociálnych pracovníkov, ktorí sa o deti starajú v CDR, že deti, ktoré majú svojho BUDDY dobrovoľníka, sú pokojnejšie, viac si veria, zlepšili si známky, sú menej náladové, vedia si lepšie vytvárať vzťahy. Samozrejme, v mnohom záleží aj na ich doterajších životných skúsenostiach, na povahe a podobne. Niekde to ide ľahšie, niekde treba veľa času a trpezlivosti,“ vysvetľuje pani Zuzana vplyv programu na deti.

Zdroj: TOMAS HALASZ

Radosť prežívajú spolu
Dobrovoľníci z programu ponúkajú deťom vzťah, ktorý pretrvá aj po ich odchode z CDR. Istotu pomoci v krízových chvíľach a spoločne prežívanej radosti, keď sa darí. „Priateľstvo, keď sa deti často postupom rokov stávajú súčasťou života dobrovoľníka a naopak. Máme v programe už dospelé deti, ktoré sa stali rodičmi, a vďaka sprevádzaniu dobrovoľníkmi môžu dať svojim deťom to, čo oni sami nedostali. To je, myslím, najhlbší zmysel nášho programu,“ hovorí na záver s radosťou.

Kto môže byť dobrovoľníkom?
Program BUDDY poskytuje podporu deťom, ktoré nemôžu vyrastať vo svojej rodine. Ako program funguje? Hľadá, vyberá a spája dobrovoľníkov s deťmi z centier pre deti a rodiny. BUDDY dobrovoľník je zrelý, dospelý človek vo veku aspoň 25 rokov so stabilnou životnou situáciou, ktorý prijíma dieťa také, aké v skutočnosti je. Dobrovoľníci sa stále vzdelávajú a deťom na spoločných stretnutiach venujú to najvzácnejšie – svoj čas. Pravidelne, každý týždeň, sa BUDDY dobrovoľník s dieťaťom stretáva mimo centra. Dieťa tak získava človeka, ktorému môže plne dôverovať a ktorý mu pomáha pripraviť sa na samostatný život v dospelosti. Dobrovoľníkov – mužov aj ženy – hľadajú do programu po celom Slovensku. Na stránke www.tvojbuddy.sk/budbuddy nájdete informácie aj možnosť prihlásiť sa.

Zdroj: archív programu BUDDY