TOTO nikdy nerozdýcha: Jej syn začal DROGOVAŤ a dokonca ju UDREL! Radšej keby sa predávkoval...

Syna Dávida sme sa s manželom snažili vychovávať podľa nášho najlepšieho vedomia a svedomia. Jeho sestra zomrela na zákerné ochorenie, keď mala iba  osem rokov. Dávidko mal vtedy šesť, ale prežíval nielen svoj smútok za sestričkou, ale i ten náš. Robil všetko, aby nás potešil. Veľmi sa nás snažil utešiť, pomáhal nám v domácnosti a tešil nás svojou veselou povahou. Učil sa hrať na klavíri, exceloval v škole a venoval sa i tenisu. Naozaj bol naším slniečkom.

Stredná škola ho zmenila
Ale v čase, keď prišla puberta, a začal navštevovať gymnázium, sa zrazu všetko zmenilo. Smiali sa mu, pretože bol vraj bifľoš, vynikal medzi ostatnými, dokonca i vo výberovej triede. Bol nešťastný, riešili sme to i s riaditeľom. Po prvom polroku, ktorý bol preňho i pre nás naozaj náročný, sa situácia zmenila. Chodil zo školy veselší, vraj ho konečne chalani vzali medzi seba. Až neskôr som prišla na to, prečo. Dala si ma zavolať triedna učiteľka, neskôr i riaditeľ. Dávid sa dal dokopy s partiou spolužiakov, ktorá nebola práve ideálna. Lenže, ako každý v novej škole, chcel zapadnúť. Z dobrého chlapca a vynikajúceho študenta sa stal problémový. Začal chodiť poza školu, fajčiť, kradnúť, ale nikdy by som neverila, že môj syn skúsi návykové látky a nešlo iba o marihuanu.

Kupoval si drogy
Je to naše jediné dieťa, takže sme sa mu snažili všemožne dohovoriť, ale nič nepomáhalo. Ledva preliezal z ročníka do ročníka, na klavír i tenis odmietol chodiť ešte počas spomínaného prvého ročníka. Z neustáleho riešenia rôznych problémov okolo Dávida som bola unavená, už to nešlo ani po dobrom, ani po zlom. Nevedeli sme s manželom, čo s ním máme robiť. Len čo mal osemnásť rokov, stratili sme nad ním všetku kontrolu. Vykašlal sa na školu, odsťahoval sa a navštevoval nás len raz za čas, keď potreboval peniaze. Spočiatku sme mu ich dávali, pretože tvrdil, že chce začať žiť odznova a lepšie, ale zakaždým sa ukázalo, že sú to len klamstvá. Kupoval si drogy. Ich užívanie sa podpísalo aj na jeho zovňajšku, bol strhaný, vyzeral o desať rokov starší, pritom to bol mladý človek.

Liečenie odmietal
Mnohokrát sme mu ponúkali, že ho odprevadíme na liečenie, pomôžeme mu postaviť sa na nohy, ale iba sa nám vysmial s tým, že jemu takýto životný štýl vyhovuje. S manželom drogy z duše nenávidíme a to, že ich berie naše dieťa, je pre nás veľmi zraňujúce. Hoci sme sa mu toľkokrát vyhrážali, že mu už peniaze nedáme, vždy sme mu ich po jeho nátlakoch a hraní na rodičovské city, dali. Ale naposledy manžel odmietol. Vytrpeli sme si s ním svoje, takže povedal, že už to nie je jeho syn, a nechce o ňom ani počuť. Dávida chytil akýsi amok a fyzicky na manžela zaútočil. Keď som sa vrhla medzi nich, rana sa ušla aj mne. Fyzická bolesť nebola taká veľká ako rana, ktorá po tomto incidente ostala v mojom srdci. Vtedy sme si povedali, že sa od neho musíme odstrihnúť. Možno sa zmení, keď nebude mať peniaze na drogy.

Zlyhala vo výchove?
To bolo pred dvoma mesiacmi, odvtedy o ňom nič nevieme. Iba sme sa dozvedeli, že sa pre krádeže niekoľkokrát dostal aj do väzenia. Cítim sa hrozne, mám pocit, že som niekde vo výchove veľmi zlyhala. Teraz mám pocit, ako keby sme žiadne dieťa ani nemali. Jedno dieťa mi vzala choroba, druhé drogy. Netuším, kde Dávid je, ako sa mu darí a či je vôbec nažive, a to bolí. Myslím naňho každý deň a začala som chodiť aj k terapeutovi, pretože som upadala do depresie. Viete, čo je úplne najhoršie? Niekedy myslím na to, či by nebolo lepšie, keby som sa dozvedela, že sa predávkoval. Bola by to síce obrovská bolesť, ale nemusela by som sa každý deň zožierať tým, čo sa s ním stalo, pretože táto nevedomosť ma zvnútra zabíja.