Jana mala problémy so zubami a od 40-ky nosí protézu: Na 2 hrozné trapasy tak skoro veru nezabudne

Neviem si s protézou vychutnať jedlo alebo vypiť kávičku, ale i celkovo mi tá umelina prekáža. Nie a nie si na ňu zvyknúť. Nosila som ju len do spoločnosti. Raz v sobotu mi volali z práce, aby som rýchlo prišla pripraviť obed pre návštevu. Rýchlo som sa obliekla, nasadila nenávidenú protézu a poďme pracovať. Hneď ako som vošla do kuchyne, vybrala som si protézu a dala ju len tak na mäsový klát.

Bežím do mrazničky pre tácku s mäsom a hodím ju na ten klát, kde bola protéza. Zamrznuté mäso nechcelo povoliť, tak som zobrala sekáč a začala oddeľovať jednotlivé kúsky. Vtom zbadám niečo biele, drobné okolo mňa lieta... „Moja protéza,“ skríkla som. Od zúfalstva som sa rozplakala. Veď stála dosť peňazí a mala som ju iba tri mesiace. Musela som si dať urobiť novú a vtedy som si povedala, že si ju vyberiem z úst len pri čistení.

Nie. Bola som v kúpeľoch a s kamarátkami sme šli do kaviarne, kde sme si dali aj zákusok. Aby som si dezert lepšie vychutnala, tak som si nenápadne protézu vybrala, zabalila do servítky a dala na podšálku. Po príchode na izbu mi kamarátka vraví. „Ty si akási zmenená.“ A mne zaplo – zuby! Čo teraz?

Veľmi som sa hanbila ísť späť po protézu, ale musela som. Personálu kaviarne som sa s malou dušičkou spýtala: „Prosím, nenašli ste protézu?“ Mali ju odloženú. Utekala som odtiaľ ako zmyslov zbavená. Viac som sa tam neukázala. Dodnes protézu nemusím, ale keď mi začína prekážať, odkladám si ju na bezpečné miesto!

Čitateľka Jana