Trpký príbeh sklamaného čitateľa: Neverná manželka prišla so šokujúcim návrhom!

"Vyrastal som v rodine ako jedináčik. Otec mi nebol práve dobrým vzorom chlapského správania. Čím sa mama viac snažila, tým on viac míňal peniaze na alkohol či automaty. Mnohokrát som musel s mamou nocou utekať z domu, neskôr som ju pred agresívnym otcom aj bránil. Keďže som nemal ani súrodenca, po ktorom som túžil, na mamu som sa dosť naviazal a tvorili sme silnú dvojku proti despotickému chlapovi. Po rokoch, keď sa rodičia konečne rozviedli, matke som pomáhal finančne, ale hlavne psychicky, pretože mala zo života plného stresu rôzne zdravotné problémy.

Vtedy som dospel k presvedčeniu, že ženy treba ochraňovať a vážiť si ich a ja sa nikdy nebudem surovo správať k žiadnej z nich. Počas štúdia na strednej škole som spoznal Evu. Zamiloval som sa doslova ako somár do kopy sena a viem, že to bola obojstranná láska. Eva bola zhmotnením všetkých mojich chlapčenských snov – krásna, štíhla blondína, za ktorou sa chlapi na ulici obzerali. Po troch rokoch chodenia som ju požiadal o ruku a začali sme si zariaďovať svoj prvý jednoizbový byt. Keďže matka žila v rovnakom meste ako my, mohol som ju často navštevovať, aby sa necítila po mojom odsťahovaní sama.

Potom prišla na svet naša dcérka Hanka a ja som bol v siedmom nebi – ďalšia ženská bytosť v mojom svete, o ktorú sa môžem starať a doslova aj na rukách nosiť. Mama Evke veľa pomáhala, veď také bábätko dá zabrať celej rodine. Malé roztržky medzi mojimi dospelými ženami pri starostlivosti o malú Hanku som bral s nadhľadom – predsa konflikty medzi svokrou a nevestou sú normálne. Našiel som si ešte jednu prácu, chcel som pre moje princezné všetko, čo si zaželali. Evka sa chcela udržiavať, chceli sme väčší byt, dovolenku. Ja som mal tiež jedno prianie: pre malú Hanku súrodenca, pretože som vedel, aký je život jedináčika.

Eve sa to veľmi nepozdávalo, vravela, že na dnešnú dobu je aj jedno dieťa dosť. Videla však, že o rodinu sa viem postarať a prácu po materskej si aj tak ťažko nájde, tak sa nám narodila druhá dcéra Ninka. Mal som čoraz viac práce, asi som mal vidieť, že sa u nás začína niečo diať, ale nevidel som to. Eva bola doma s dievčatkami a začala si zvykať na život „paničky“. Už nestačili peniaze na kozmetiku, už bolo treba aj na nové prsia. Už nestačila dovolenka do Chorvátska... Eva bola čoraz krajšia. Pocit, keď sa za ňou na pláži obzerali nielen muži, mi vynahradil všetku drinu aj narážky mojej matky.

Prišli minuloročné Vianoce, ktoré boli ako vždy bohaté, a konečne sme boli viac spolu. Na sviatok Troch kráľov som dostal ešte jeden extra darček, ktorý sa pod stromček nezmestil. Eva mi oznámila, že má už rok priateľa a rozhodla sa s ním žiť. Má dom a tiež veľa času na ňu. Dievčatá si do rozvodu rozdelíme, mne nechá staršiu Hanku a Ninku, ktorá mala ísť od septembra do prvej triedy, si zoberie ona. Nechápal som, rozchody a rozvody sú dnes bežná vec, ale rozdeliť ešte aj deti? Nestačí, že prídu o jedného z rodičov, musia prísť ešte aj o súrodenca?

Odsťahoval som sa aj s Hankou k mame. Nemohol som zostať v byte, kde mi všetko pripomínalo náš spoločný život. Cez víkend sú dievčatá spolu – raz u mňa, raz u mojej, ešte stále manželky. Chcel by som obidve dievčatká, manželka však nechce platiť alimenty. Neviem, ako to dopadne. Ale moje srdce mi vraví, že súrodenci by sa nemali deliť. Vidím, aké sú dcéry z toho pomýlené, Ninka dokonca skončila v nemocnici. A čo ja? Veľa pracujem, aby som nemusel myslieť na to, čo bude ďalej. Viem však, že trápenie sa tým nestratí.

Vlado