Túto autorku inšpiroval leták o výstave mučiacich nástrojov k… ČOŽE? O TOMTO je jej kniha!

Presne si pamätá, kedy začala jej spisovateľská cesta. Bolo to pred dvadsiatimi piatimi rokmi a vraví, že to bol len taký veľký detský sen – napísať raz svoj román. „Keď mi otec – mala som vtedy okolo štrnásť rokov – odporučil prečítať historický román Traja mušketieri od Alexandra Dumasa staršieho. Poviem vám pravdu, tá kniha na mňa urobila vážne veľký dojem a vedela som, že chcem písať,“ spomína a dodáva, že ihneď po prečítaní začala vymýšľať vlastný príbeh z podobného obdobia, no hlavnou hrdinkou bolo dievča.

Je to jej droga

Približne o dvadsať rokov neskôr ako 34-ročná ho aj napísala. „Skôr som nemala odvahu, čas ani priestor, i keď mi po rozume chodil po celé tie roky. Síce nezaujal vydavateľstvá, keď som sa ho snažila vydať, ale veľa som sa pri jeho písaní naučila a poučila sa z chýb,“ priznáva. Pre Zuzanu je písanie ako droga, ale s humorom dodáva, že len taká neškodná. „Keď raz začnem, neskončím, kým príbeh nedotiahnem do konca,“ odhaľuje a vraví aj to, že pridanou hodnotou je pre ňu únik z reality. „Od môjho ja, ktoré vôbec nie je také odvážne, aké sú moje postavy. Aspoň mne sa to tak zdá.“

Píše po nociach

Ako mama dvoch detí píše Zuzana väčšinou po nociach, keď všetko spí. Keď vládne ticho a nikto ju nevyrušuje, môže sa plne sústrediť na dej, rozhovory, skrátka na všetko, čo sa daného príbehu týka. „No píšem či rozmýšľam nad dejom aj vo dne. Moja myseľ takmer nepozná prestávku. Nápady sa v nej rodia kedykoľvek. Aj za bieleho dňa. Vtedy všetci vedia, že ma nemajú oslovovať, aj tak ich nepočúvam, som vo svojom svete. Prihovoria sa mi iba vtedy, ak potrebujú niečo súrne. Našťastie mám už veľké deti, jedno z nich dospelé, pomaly majú svoj život a manžel moju „neprítomnosť“ skrátka musí pretrpieť. Čo mu iné ostáva,“ smeje sa.

Miluje históriu

Hoci Zuzana píše i fantasy a detektívky, jej debut je historický román, pretože tam sa cíti najviac „doma“. „História a všetko s ňou spojené na mňa zapôsobili už počas puberty. Históriu milujem. A občas aj na takých potulkách príde nápad na príbeh či na jeho časť, alebo inšpirácia na postavu,“ vysvetľuje, že sa rada túla po Slovensku a jeho zaujímavých miestach. Dej jej prvotiny Katovo objatie sa odohráva za vlády Márie Terézie koncom osvietenského 18. storočia, a to preto, že vtedy sa diali zmeny. „Mária Terézia v tom období nastoľovala svoje reformy v školstve, súdnictve a v mnohom inom a do románu Katovo objatie mi toto presne zapadalo. Ale študovať o osvietenstve som musela aj tak. Predsa len, istota je istota, a bludy som písať nechcela,“ vysvetľuje, čo predchádzalo napísaniu historického románu.

Podobnosť čisto náhodná

Hlavnou postavou jej románu je žena. Táto postava je láskavá, odvážna, vzdorovitá a ako hovorí samotná autorka, za svojimi cieľmi ide aj hlavou proti múru, niekedy aj proti tomu najpevnejšiemu či najhrubšiemu. Podľa jej slov, zo začiatku sa jej táto postava nepodobala na nikoho z jej okolia, nemala žiadnu reálnu predlohu. „Až neskôr ma manžel upozornil, že Kristína je ako ja. Viete, môj príbeh čítal ešte počas jeho uverejňovania na Wattpade. Takže som sa inšpirovala hlavne sama sebou. Podvedome, neplánovane. Potom sa mi jej povahové črty zapáčili a do príbehu hodili, preto som to nemenila, naopak, vyzdvihla ich,“ vysvetľuje autorka.

Pomohol i prastarý otec

Okrem Kristíny je zaujímavý Ondrej, ktorý je kat. Prvotný impulz, dať mu toto netradičné povolanie, spôsobil podľa Zuzany leták o výstave mučiacich nástrojov, ktorá sa konala v Banskej Bystrici. „Bol to moment, keď mi v hlave skrsla myšlienka napísať príbeh o katovi. Prvotná otázka v mojej mysli však znela: Aké to asi bolo byť katovou ženou?“ vraví a dodáva, že informácie o tomto povolaní čerpala najmä na internete, z rôznych článkov. Pomocnú ruku jej podal aj jej už mnohé roky nebohý prastarý otec z maminej strany. „Už on mi ako trinásťročnej rozprával o tom, ako kat na koni chodil za prácou k nám do Brezna až z Banskej Bystrice. Poukazoval mi miesta, kde sa v Brezne popravovalo, mučilo. Porozprával mi aj o tom, aký mal kat život. Všetky informácie som pospájala dokopy a toto je výsledok,“ objasňuje svoje inšpirácie a dodáva, že čitateľky sa môžu okrem iného tešiť na dávku erotiky.

Rozdala karty

V jej príbehu nejde hneď od začiatku medzi hlavnými postavami o lásku na prvý pohľad, lebo Ondrej ženu vyhral v kartách. Prečo sa autorka rozhodla pre takúto zápletku medzi hlavnými postavami? „A nie je to tak? Nemáme všetci vopred rozdané karty? Voláme to osud. Alebo to, čo sa nám v živote deje, sú len náhody? Nechám každému na zváženie,“ uzatvára takmer filozofickou úvahou.