Tvárila sa, že jej pomáha a nakoniec jej vyfúkla miesto! Takú zákernú kolegyňu treba hľadať

Keď som mala nastúpiť do novej práce, chodila som sa zaúčať do istej pobočky. Firma bola úplne malá, zrušila niekoľko prevádzok, ktoré boli nerentabilné.

Nová kolegyňa Ružena ma zaúčala, bola ku mne milá a trpezlivá. Ale raz na jednej porade z nej vyletelo, ako som jej liezla na nervy. To ma poriadne zaskočilo, vždy ma totiž chválila a zakaždým ma dala pozdravovať cez môjho manžela, ktorý mi pomáhal pri plnení niektorých úloh.

Po zaučení a skúškach som nastúpila na svoje pracovisko, bola to spočiatku poriadna fuška. Pracovala som s ľuďmi, každý zákazník bol iný. Jeden sa ponáhľal, druhý žartoval, ďalší viedol rozsiahle dialógy. Zvykla som si, prevádzka oproti niektorým v meste dobre prosperovala.

Na poradách však riaditeľ skonštatoval, že celkovo sme pre podnik stratoví, že bude musieť jednu prevádzku zrušiť. A išlo o tú, kde pracovala Ružena. Po porade mi zavolala, že bude musieť odísť alebo či sa s ňou nechcem nejako striedať. Hneď som jej tento nápad zavrhla, no povedala mi, že nech sa nebojím, že nebude „krava“, že pôjde do predčasného dôchodku.

Lenže nebola to pravda. Naša vedúca mi oznámila, že budeme tri pracovníčky a budeme sa striedať v dvoch prevádzkach. To sa mi vôbec nepáčilo, ďalšia prevádzka bola ďaleko a bola to obyčajná búda bez vody, okien a toalety. Pripomenula som Ružene jej prísľub, no ona sa tvárila, že o ničom nevie. Už som nebola najlepšia kolegynka či kamarátka.

Prešiel mesiac, Ruženinu prevádzku zrušili. Keď som prišla v jedno ráno do práce, na mojom mieste už sedela Ružena, že tu je nová zmena a ja mám dnes voľno, nech idem domov. Pohádali sme sa.

Múdrejší ustúpi, vraví sa. Odišla som, Ružena ma strašne sklamala aj oklamala. Keďže som nechcela chodiť do tej búdy, neostávalo mi iné ako odísť. Ružena si mädlila ruky, moja prevádzka bola síce stará, ale všetko, čo sa len dalo, sme s manželom opravili a dali do poriadku.

Bola som síce slaboch – takto bez boja sa dať vytlačiť z miesta, ale ľutovala som ďalšiu kolegyňu z tej búdy, aby náhodou neprišla o prácu. Bola samoživiteľka rodiny, mala dve deti, bez práce by bola stratená.

Zavolala som ešte vedúcej, dúfala som, že ma pochopí a podrží, ale ona dala od všetkého ruky preč. Tak som bola nezamestnaná.

Práca sa hľadala ťažko, no podarilo sa mi nájsť aspoň brigádu. V jedno ráno mi zazvonil telefón, volala mi bývalá vedúca, či by som neprišla za ňou, že sa chce so mnou porozprávať. Bola som strašne zvedavá, o čo jej ide.
Ostala som poriadne prekvapená, keď mi otvorene povedala, že Ružena má manko, dostala výpoveď a moje miesto je voľné. A že od môjho odchodu prevádzka vykazuje oveľa nižšie obraty.Takže Ružena nakoniec predsa musela odísť do predčasného dôchodku, len s tým rozdielom, že mala na krku dlhy, ktoré bolo treba splácať.