Tvrdá rana pod pás od mojej spolužiačky: Robila mi zo života PEKLO a potom spravila TOTO!

V škole som sa kamarátila s každým. Nemám predsudky ani nediskriminujem ľudí, nech sú z akéhokoľvek prostredia. Ale naučila som sa na vlastnej koži, že opatrnosti nikdy nie je dosť. A občas si treba dávať pozor na zúfalcov, ktorí vedia ísť aj cez mŕtvoly, aby si uľavili v ťažkostiach.

Taká bola aj moja spolužiačka z gymnázia. Vždy bola ohromne namyslená a povýšenecká. Ale dnes?

Rada si zisťujem, ako dopadli mnohé moje spolužiačky, ktoré sa mi stále posmievali. Niektoré to robia aj dnes. Bolo a je náročné udržať si rovnováhu, keď vás jednostaj niekto zhadzuje, ale trpezlivosť ruže prináša a s odstupom času sa nestačím čudovať, ako škaredo na to tie dievčatá doplácajú.

Poctivo som študovala a zbierala prax doma aj v zahraničí, robila som aj slúžku a napokon som prijala ponuku učiť, lebo riaditeľ jednej školy ma naháňal cez celé mesto, aby som šla na jeho školu. Mala som kopu iných možností, ale prijala som to. A jedného dňa ma poslal domov s výpoveďou. Neudal dôvod vyhodenia a ja som sa ani nehádala.

Ďalšie miesto som mala ihneď. Nerozmýšľala som, prečo tak urobil, venovala som sa svojej novej práci, takže nebol čas po tom pátrať. Ale ako sa vraví, božie mlyny melú pomaly a každé tajomstvo vyjde najavo.

Prišla som na to náhodou, keď ma bývalá spolužiačka pozvala na kávu. Nestretli sme sa asi desať rokov. Na stretnutia zo školy som nechodila, lebo som žila v zahraničí. Vravela mi, že učí na mojom mieste. A vraj, či sa nehnevám. Za čo? Že mi vzala miesto. Nechápala som, ona učila jazyky, ktoré som mala ja? Študovala predsa niečo celkom iné a cudzie jazyky jej nikdy nešli. Bola som sklamaná a hnevala som sa na seba, aká som naivná, ale nehnevala som sa na ňu. I keď mi bolo jasné, že to všetko nebude s kostolným poriadkom.

Aj keď to miesto dostala, lebo jej ho vybavil svokor, miestny papaláš, dlho sa na škole neohriala. Čoskoro išla na materskú a potom na ďalšiu. Dnes má už štyri deti. Je ovešaná nie príliš podarenými deťmi, darebným rozmaznaným mužom a žije v nejakej zapadnutej dedine, dúfajúc, že sa zase niekam napchá. Lebo časom sa ukázalo, že svokrovi opadla popularita. Už nebol na tom tak dobre, a teda ani jej muž, ktorý študoval vďaka protekcii. Dokonca sa im aj peniaze rozkotúľali, lebo veď štyri deti treba živiť. A kamarátky od nej odskočili, lebo ju buď dovtedy využívali, alebo ju prekukli, že ona využíva ich.

Výčitky svedomia ju určite netrápia, na tom stretnutí sa iba snažila zistiť, ako sa mám. Keď vedela, že sa mi darí, bola nepríjemná ako kedysi. Musela som ju ignorovať na sociálnych sieťach a zrušiť s ňou akýkoľvek kontakt. Vydajom do bohatej rodiny sa finančných problémov nemusíte zbaviť, nie je všetko zlato, čo sa blyští. A táto žena na to poriadne doplatila. 

  Zuzka

Čo my na to?

Nám tento príbeh pripomína, že ak človek svoje problémy nerieši, dobehnú ho v nejakej inej časti jeho života. Dievčatá, ktoré šikanujú, majú problém. Či už so sebavedomím, zlou situáciou doma, s pokazeným vzťahom s rodičmi... Ich prejavy násilia na druhých sú len odrazom ich bezmocnosti. A keď sa to nijako nerieši, ponesú si to do manželstva, materstva i ďalšieho života.

Máte rovnakozaujímavý príbeh?
Aj vám sa prihodilo niečo, čo vás zaskočilo? Podeľte sa s namio príbehy s nečakaným koncom na maile ivana.adamcova@newsandmedia.sk Za uverejnený príspevok vám pošleme darček. Píšte na adresu, ktorú nájdete v tiráži a pripojte heslo: Nikdy by mi nenapadlo. Prosíme, zasielajteiba originálne príbehy, inak porušujete autorské práva a vystavujete sa finančnej pokute!