Vyčerpávala ju únava a silná menštruácia: Na vine bola zákerná choroba, o ktorej veľa žien netuší, že ju má

V roku 2015 sa mi zmenil život – diagnózou endometrióza. Je to choroba, pri ktorej sa endometrium (výstelka dutiny maternice) dostáva mimo svojho pôvodného prostredia. Čo ma však trápilo, boli príznaky. Tie som pociťovala v plnej sile. Nadmerná únava, krvácanie tri týždne a anémia neboli tým najväčším problémom. Ani cysty na vaječníkoch, neustále bolesti v podbrušku a problémy so spánkom. V psychickej sfére som trpela najviac. Precitlivenosť a nervozita riadili môj život a ja som prestávala zvládať školu a neskôr aj prácu.

Akýkoľvek nátlak v práci, nezáujem kolegov som zrazu brala ako svoje vlastné zlyhanie. Všetko bolo ťažké, nič sa nedalo vyriešiť, hocijaké pochybenie som si dokázala vyčítať celú noc. Toto nebola moja povaha. Toto boli zbláznené hormóny. Toto bola endometrióza. Ja som bola v skutočnosti odvážna, bojovná, nenechala som sa odradiť. A zrazu som vo vlastnom tele žila so ženou, ktorá je presný opak mňa. Bojí sa, plače a je precitlivená. A lekári jediné, čo urobili, bolo nasadenie antikoncepcie. Nesadla mi. Pre ňu som pribrala a začala som sa aj po fyzickej stránke cítiť horšie.

Moje ženstvo bolo utlmené, intímne chvíle som si neužívala tak intenzívne ako predtým a navyše sa prikmotrila aj migréna. Paradoxne, pre mňa sa stala najlepšia vec. Spoznala som muža svojho života, hoci som pleť mala ako tínedžerka, vlasy sa mi mastili a pribrala som, ale práve vďaka tomu môj priateľ videl, aká som vtipná, jemná a starostlivá. Nezamiloval sa do mojej postavy, ale do povahy a úsmevu. A vďaka tomu sme si vybudovali pevný základ a s ľahkosťou vyriešime každý problém. Endometrióza znižuje plodnosť. Ja som sa na deti ešte necítila, ale stála som pred rozhodnutím, že ak ich nebudem mať teraz, tak s veľkou pravdepodobnosťou už nikdy. Partner vedel, do čoho ide a podržal ma – prijali sme filozofiu – nech sa stane, čo sa má stať. Otehotniem o 5, možno 10 rokov? Neotehotniem nikdy? To nič! V oboch prípadoch budeme my dvaja šťastní.

Navyše toto negatívne psychické rozpoloženie spustilo lavínu všetkých bolestí a rán, ktoré boli na mne napáchané. V noci namiesto spánku som si spomínala, že keď som mala 5 rokov, nejaký klaun ma zosmiešnil na verejnosti, že sa napchávam pečienkou a mama sa tiež smiala, ale mne to spôsobilo, že som celé roky riešila jedlo a postavu. A keď som mala 10 rokov, zastavil ma pedofil a rodičia namiesto objatia a vysvetlenia, že to nie je moja vina, mi vynadali. A ja som nevedomky vzala vinu na seba, aj keď som nič zlé neurobila. A tak ďalej.

Bolo toho veľa, spečatené potokmi sĺz, ktoré som polovicu života dusila. Ale vďaka tomu som skončila s prácou, ktorú som aj tak nenávidela a začala sa venovať tomu, čo ma naplňuje a teší. Vďaka endometrióze som spoznala svoje vnútro a začala počúvať samu seba, nie druhých ako doteraz. Preto hovorím – áno, táto choroba mi dala facku, ale prebrala ma zo sveta, ktorý pre mňa vytvorili ostatní, zobudila ma z mylných predstáv o mne samej, ktoré mi predkladali. Začala som sa venovať svojim koníčkom a do budúcna dúfam, že sa tým budem živiť. A toto mi dala endometrióza. Otvorené dvere k sebe samej. Odvahu spoznať svoje pravé Ja. Najlepšia vec, aká sa mi stala.

Mária Hanúsková