Úprimné spovede Sloveniek: Aký je náš vzťah k mame? Z Heninho príbehu z detstva vás zamrazí...

Dom bez mamy by bol len dom. Studený a neútulný. To mamy vytvárajú pocit domova, všetko zohrievajú svojou prítomnosťou a pofúkajú nám rany, aj keď máme vyše štyridsať a znova sme spravili tú istú chybu. S mamou môžeme tárať pri káve a veterníku, pozerať albumy z detstva, ohovárať susedku aj chlapov. Lebo mamy vedia... Ak ste mali šťastie práve na takú mamu, gratulujeme! Ak z vás mama spravila úžasnú a silnú ženu, ktorá verí v seba a svoje schopnosti, gratulujeme tiež. Lebo mamy nás ovplyvňujú viac, než sme ochotné si pripustiť. Toto sú vaše príbehy a vyznania pre najdôležitejšie ženy.

Väčšina detí má na mamu peknú spomienku, no ja nie. Pamätám si ju ako prísnu ženu, ktorá na mňa kričala alebo ma bila. Keď sa rodičia rozviedli, mala som šesť rokov a zverili ma do opatery otcovi. Mama odišla kamsi do zahraničia s iným mužom a nejavila o mňa záujem. Keď som mala deväť, otec sa druhý raz oženil. Pamätám si, ako mi predstavil moju budúcu macochu. Na prvom stretnutí mi dala plyšového medvedíka, ktorého opatrujem dodnes.

Myslím si, že turbulentné detstvo a málo materinskej lásky na mne zanechali stopy. Proti novej otcovej žene som sa búrila, pamätám si, že som ju dokonca pohrýzla. Bola som ako divé zvieratko, ktoré sa bojí pohladenia. Pritom ona bola ku mne vždy láskavá. Nikdy na mňa nekričala a vždy mi dávala pocítiť, že som dôležitá a hodná lásky. Prežila so mnou aj moju búrlivú pubertu, vždy bola ochotná ma počúvať a povzbudiť. Nikdy nemala vlastné deti, a keď som sa jej spýtala prečo, povedala mi: „Ty si jediné dieťa, ktoré potrebujem.“ Dnes vyhlasujem aj ja, že Mária je jediná mama, ktorú som potrebovala, aby zo mňa vyrástla láskavá a dobrá žena, ktorá sa nepodobá svojej biologickej matke. Nikdy jej za to nebudem môcť dostatočne poďakovať.

Svojej mame ďakujem za to, že tu je. Je toho veľmi veľa, za čo by som jej chcela poďakovať, ale hlavne za to, že mi dala život a bola aj je moja najlepšia kamoška, ktorá vždy vedela poradiť, pomôcť a vypočuť. Moje deti majú tú najlepšiu babku na svete. Patrí jej to najväčšie ĎAKUJEM.

Poďakovanie patrí mojej maminke Vierke Bokorovej. Je to moje zlatko, ako ju volám, a priateľka v jednom. Aj keď som jedináčik, nikdy ma nerozmaznávala. Dala mi a stále dáva veľa lásky. Vždy mi vedela pomôcť, poradiť a podržať ma. Nikdy jej nesplatím, v čom mi ona toľko pomohla. Je pre mňa všetkým. Veľmi ju ľúbim. Hoci už mám 41 rokov a svoju rodinu, sme stále spojené pupočnou šnúrou a myslím, že sa už ani neprestrihne. Bude mať 74 rokov, a tak jej verejne ďakujem.

Mojej mame ďakujem za to, že roky prebdela pri nočných záchvatoch môjho brata, hoci ráno musela ísť do práce, a to nevyspatá. Poobede zase zvládala kolotoč – domácnosť, deti a z toho jedno ťažko postihnuté. Aby sa nemálilo, prišlo onkologické ochorenie. Napriek tomu vždy dávala a dáva. Keď sa mi narodila moja úžasná dcéra, ktorú vychovávam ako samoživiteľka, zvládala som to tiež vďaka nej. Pomohla, keď bolo treba ostať doma či skočiť s ňou k lekárke alebo do družiny, či na krúžok. Verím, že naša mamča a babina tu s nami ešte dlho bude, lebo ju veľmi ľúbime.

Moja milovaná mamka sa volá Marta. Je to tá najlepšia mama, akú si len dieťa môže priať. Ako žena aj ako manželka a matka v jednom sa starala vždy o celú rodinu a dala nám aj posledné. Vždy keď uvarila, nechala najesť najprv deti, ocka a až potom jedla ona, len aby nám nič nechýbalo. Viedla nás k láske k Bohu, aby sme sa vedeli pozdraviť a pomôcť ostatným, a naučila nás aj veľa iných vecí, ktoré sa dieťa učí v domácom prostredí pri rodičoch. Je krásne mať dobrú mamu, je to požehnanie. Neváha prísť, aj keď som chorá. Príde za svojou dcérou či synom. Vďačím jej za všetko.

Aj za jej najlepšie domáce jedlá, ktoré vie urobiť iba mamka. Pochúťky od nej sú vždy najlepšie. Už je babkou a vnúčatá ju milujú. Užíva si ich ešte viac ako nás, keď sme boli malí. Dáva nám pocit lásky a istoty, keď je dobre, ale aj keď je horšie... Mama je tu vždy, keď potrebujeme. Kiežby som jej mohla vrátiť všetku tú lásku, čo nám dávala od narodenia až doteraz. Zaslúži si veľké ďakujem.

Na dôvere
Mama verí svojmu dieťaťu a dieťa verí svojej mame. Dieťa sa s ňou cíti bezpečne a vie, že jej môže dôverovať.

Na porozumení
Porozumenie vedie k otvorenosti. Je dôležité, aby sa mama a dieťa vedeli otvorene porozprávať a zároveň si porozumieť. Dieťa musí mať pocit, že mama prikladá dôležitosť tomu, čo hovorí, a naopak. Vo vzájomnej prítomnosti by sme sa mali cítiť isto a komunikovať bez strachu. Ak mama nemá pre dieťa pochopenie, to sa jej otočí chrbtom a prestane sa jej zdôverovať.

Na podpore
Pre dieťa je dôležité cítiť maminu podporu, v mame ju prirodzene vyhľadáva, aby sa cítilo isto a sebavedomo. To sa týka najmä dcér. Ak máme problém, chceme, aby sa nás mama spýtala, čo nás trápi a ako nám môže pomôcť. Mama by zároveň mala dať dieťaťu slobodu, aby robilo vlastné rozhodnutia, hoci nesprávne. Tým v nás vytvára pocit zodpovednosti.

Na kompromise
Mama vždy uprednostní deti a kvôli nim sa vzdá napríklad svojho komfortu, kariérnych možností či aktivít, ktoré ju bavia. Myslite na to. Netrvajte vždy tvrdohlavo na svojom. Občas ustúpte alebo spravte kompromis. Aj to posilní váš vzájomný vzťah. Verte, že mama ich pre vás robila tiež dosť.