Mám tri deti – syna a dve dcéry. Vždy mi robili veľkú radosť a dala by som im aj to posledné, kým sa Radko nedostal do partie mladých, ktorí mali prístup k drogám a sám do nich spadol. Vtedy sa začalo moje trápenie.
Bral im cenné veci
Radko nás čoskoro začal oberať o cenné veci, až sme ho museli dať násilím na liečenie. Vrátil sa a chvíľu bolo všetko dobré, kým sa zase nespojil s ľuďmi, ktorí drogy užívali. Bol už dospelý a veľa sme urobiť nemohli. Musela som ho vyhodiť z domu, lebo už nám ukradol zlaté šperky a predal aj televízor či iné veci. Bolo mu všetko jedno. Akoby sme pre neho nič neznamenali.
Zbabral si život
Nakoniec pre krádeže, nejaké výtržnosti a, samozrejme, aj drogy skončil vo väzení. Pre matku je to neskutočná bolesť. Jediný syn, do ktorého vkladáte toľko nádejí, vás nakoniec takto sklame. Ale kašľať na sklamanie, skôr ma mrzí, že si zničil život, že to bol múdry a šikovný chlapec a skončil ako kriminálnik! Ako sa dá zmieriť s tou bezmocnosťou?
