Užívala som si s manželom svojej kolegyne: Ani jedna z nás netušila, akú hru s nami rozohral

Môj milenec bol manžel mojej kolegyne z práce, s ktorou sme boli priateľky. Ja som bola tiež vydatá a mala som syna, takže sme sa navštevovali aj s deťmi a pomáhali si, keď to niektorá z nás potrebovala. No onedlho sa začal môj vzťah rúcať, manžel pil a nemali sme žiadne peniaze. Musela som sa rozviesť. Bolo to bolestivé obdobie a vtedy mi bol kamarátkin manžel veľkou oporou. Všimla som si, že jeho utešovanie je nadštandardné, ale bola som taká zničená, že mi to padlo vhod.

Dodával mi energiu svojou pozornosťou, ktorá, hneď ako som sa odsťahovala od bývalého, prerástla do prvých intímností. Ubezpečoval ma, že ani medzi ním a mojou bývalou kolegyňou Viki to nefunguje a že sú pred rozvodom rovnako ako ja. Uverila som mu, lebo som chcela. Učarovala mi jeho galantnosť a mužnosť. Bol jednoducho celkom iný ako môj bývalý. Určite aj to zohralo svoju rolu.

Nakoniec som fungovala vo vzťahu s tým, že som bola presvedčená, že s Viki nežije. Chodil na týždňovky, aspoň to tvrdil, tak­že týždeň-dva bol so mnou, potom zase odišiel na týždeň-dva preč. S Viki som sa, pochopiteľne, prestala stretávať, keďže som sa odsťahovala a nastúpila do inej práce, ale cítila som sa trochu vinná a nechcela som ju vidieť. Myslela som si, že o mne vie. Neskôr som zistila, že tak ako ona o mne nič nevedela, ani ja o nej. Boli sme oklamané obe, pretože sme si mysleli, že žijeme s mužom, o ktorého sa nedelíme. Nakoniec si vybral ju. Dalo sa to čakať. Odvtedy sa snažím nebyť milenkou, ale žena v strednom veku si už veľmi ťažko nájde muža bez záväzkov.

Valéria