Vždy som sa snažila byť vzornou manželkou, partnerkou a matkou. Lenže nie vždy moja snaha padla na úrodnú pôdu. Po siedmich rokoch manželstva nás dobehla veľká kríza. Mali sme šesťročného syna, a tak sme sa rozhodli pre druhé dieťa. Mysleli sme si, že bábätko vráti lásku do nášho vyhasínajúceho vzťahu.
Oporu našla v kolegovi
Hoci sme sa o dieťa snažili naozaj intenzívne, sex ma nebavil. Po toľkých rokoch bol jednoducho bez náboja. V tom čase som navyše začala mať problémy v práci, čo mi náladu príliš nezlepšovalo. S manželom sme sa doma nikdy veľmi nebavili o pracovných problémoch, a tak mi bol v tej chvíli najväčšou oporou nový kolega. No časom ma začal veľmi priťahovať aj fyzicky. Mohol za to jeho záujem o mňa ako o ženu, ale aj ako o osobu s citmi a nielen ako o matku dieťaťa či ženu v domácnosti.
Prišla nevera
Svojho manžela som milovala, ale iskra, ktorá medzi nami preskočila pred rokmi, nejako nebezpečne vyhasínala. O pár mesiacov neskôr sa na firemnom večierku stalo to, čoho som sa už dlho obávala. Podľahla som kolegovi i svojim túžbam a vyspali sme sa spolu. Pravda bola, že moja náklonnosť k nemu bola viac ako len nejaká túžba. Moje poblúznenie trvalo asi tri mesiace, kým som si to v hlave nezrovnala. Musela som kvôli synovi. Hoci som sa necítila šťastná, s kolegom som to ukončila a dala sa preradiť. Zase som bola späť a spadla do zabehnutých poslušných koľají.
Šťastná rodinka
Zrejme tomu pomohlo moje hriešne tajomstvo v podobe nevery, ale s manželom sme zrazu našli k sebe cestu a takmer okamžite sme počali dieťa. Našu krásnu dcérku Alenku. Obaja sme si dcéru veľmi priali a aj náš šesťročný Lukáško sa nemohol dočkať svojej úlohy veľkého brata. Rovnako ako pri prvorodenom Lukášovi manžel so mnou odtrpel dlhé hodiny pri pôrode a bol mi veľkou oporou. Roky ubiehali a my sme tvorili kompletnú šťastnú rodinu. Jazdili sme na dovolenky, na výlety alebo sme boli jednoducho len doma a hrali hry. Niekdajšia manželská kríza bola dávno zažehnaná. V deťoch sme sa videli. Až do jedného osudného dňa.
Pravda vyšla najavo
Alenku skolila choroba, a tak sa svokra, bývalá zdravotná sestra, ponúkla, že dcérku postráži. Bola som jej vďačná. Ale jej stav sa počas dňa zhoršil a bolo nutné vyhľadať lekársku pomoc. Pán doktor Alenke urobil niekoľko vyšetrení vrátane krvných testov, ktoré následne navždy zmenili náš život. Zistilo sa totiž, že Alenka má úplne inú krvnú skupinu ako môj manžel, a preto je evidentné, že nie je jej biologickým otcom. Svokra ma s novonadobudnutou informáciou konfrontovala ešte vo dverách. Bolo to pre mňa ako facka, ľadová sprcha. Ani ja som netušila, že dcéra nie je manželova. Priznať som sa však musela sama, a teda na povrch vyplávala aj moja dávna nevera.
Musela povedať pravdu
Odvahu som zbierala veľmi dlho, ale svokra mi šliapala na päty, tak som sa musela poponáhľať vyjsť s pravdou von, skôr ako som bola pripravená. Vedela som, že to bude pre neho neodpustiteľná zrada, ktorú by odo mňa, vzornej žienky, nikdy nečakal. Určite bude cítiť bolesť, zradu a hnev, ale dúfala som, že Alenku miluje natoľko, že sa časom nad všetkým dokáže povzniesť. Ale nestalo sa tak.
Lož má krátke nohy
Keď som povedala pravdu, bez jediného slova sa zdvihol, zbalil si kufre a odišiel. Bez rozlúčky nielen so mnou, ale aj s deťmi. Zostala som s nimi sama. Nečudo, vedela som, čo som vykonala pred niekoľkými rokmi, ale tak nejako som verila, že sa to nikdy neprevalí. Nuž, stalo sa. Raz za čas síce dnes už bývalý manžel príde vyzdvihnúť Lukyho, ale Alenku nechce ani vidieť. Ona ničomu nerozumie, na otecka sa stále pýta a nechápe, prečo ju zrazu nechce. Teraz neviem, čo robiť. Možnože raz, keď bude dcérka väčšia, tak celú situáciu pochopí, ale je dosť možné, že ma znenávidí. Viem, čo som vtedy urobila, a nesiem za to plnú zodpovednosť. Ale čo tie úbohé deti? Zo dňa na deň prišli o otca. Cítim sa ako najhoršia matka na svete, pretože som svoje deti pripravila o kompletnú rodinu a bezstarostné detstvo.
