Vaše príbehy: Utajený testament

Isté obdobie detstva bolopre mňa tým najkrajším.Myslím si, že už nikdy v životenezažijem taký pocit šťastia. Bývalisme v menšommestečku, v paneláku.Náš malýdvojizbový byt bolpoznačený chudobou,pretože peňazí bolo veľmimálo. Do mojich štyroch rokovbol život peklom, pretože otecbol alkoholik a tyran. Potom savšak mama rozviedla a snažila sanám, bratovi a mne, dať všetko,čo mohla. Svoju výplatu si rozdelilado obálok a na každý deň siurčila sumu, ktorú mohla minúť.Viac ani korunu.No napriekskromnostisom v tom časepociťovalablaženosť duše.

Po čase sme sa zoznámili s našímbudúcim otcom. Bol to čudákbez srdca. Finančne sa našepomery dostali do normálu, čiže z materiálnej stránky sme samali oveľa lepšie. Snáď navonok,no vnútri tej počiatočnej láskya porozumenia stále viac ubúdalo.S bratom sme často počúvali:Vážte si otca, lebo vás vychováva!Ťažko sa nám protirečilo, pretožeto nebol náš pravý otec. I keď smepočúvali, že nie je otec ten, čosplodí, ale ten čo vychováva. Lenže...V živote nás nepobozkal aninepohladil. Vraj, on je raz taký,nevie prejaviť svoje city. Krátkonato sme sa presvedčili o opaku,pretože sa nám narodil nevlastnýbrat, ktorý lásky dostal na rozdielod nás neúrekom. Dali muvšetko, čo mu videli na očiach.Bol ich miláčikom, zahŕňanýmnajväčšou láskou na svete. Pretožeon bol vlastný a my len takínajdúsi. „Buďte ticho, pretožebez mojej pomoci by ste zostalina ulici,“ často nám vravieval nevlastnýotec.

Vo mne sa začal pomaly, aleiste rodiť neznámy pocit nenávisti.Bolo to v čase, keď mama s otčimom stavali dom. Mala somštrnásť rokov a vtedy sme sa presťahovalina dedinu. Pomáhalasom so všetkým, čo bolo potrebné,ale pretože osud voči nám nebolpráve priaznivý, vydala somsa už v osemnástich. Bola somnerozvážna a hľadala som únikovúcestu z domu. Dúfala som,že sa všetko zmení a budem šťastná.Lenže z manžela sa vykľul alkoholik,pre ktorého neexistoval jeden jediný deň bez pohárika.Opäť som začala žiť v napätía strachu. A vtedy zomrel môjnevlastný otec. Jeho smrťou sadostala na povrch utajovaná skutočnosť– testament. Vydedil nielenmňa, ale aj brata. Bola to preoboch rana pod pás. Ani po jehosmrti sa mamino správanie nezmenilo.Nevlastný brat bol preňu stále viac ako my. Keď prišlareč na majetky, mama si na papierspísala zoznam vecí, čo mi kedykúpila, a vypočítala ich hodnotu.Tým ma vyplatila z domu!

Neviem, či som niekedy v niečomurobila chybu, ale s určitosťouviem, že toto svojim deťomnikdy neurobím. Myslím na to ajvtedy, keď stojím pri jeho hrobea zapaľujem mu sviečku. Nenávidelasom ho za to, ako sa k námsprával, no napriek tomu mu prajem,nech odpočíva v pokoji. Veďnapokon – raz to budeme maťvšetci zrátané.

Milé čitateľky,
ak sa chcete s ostatnými podeliť o svoje životné príbehy – veselé, smutné, plné lásky či túžby a očakávania – neváhajte a napíšte nám. Teraz za váš skutočný príbeh od nás dostanete až 35 €/1 054,41 Sk a za priloženú fotografiu, ktorú uverejníme, ďalších 20 €/602,52 Sk!
Nový Čas pre ženy
P. O. BOX 41
820 04 Bratislava 24
heslo Skutočné príbehy
alebo na e-mail:
novycasprezeny@ringier.sk