Vedkyňa, ktorá sa chystá zdolať Mount Everest! TOTO je PRVÁ Slovenka, ktorá sa o to pokúša, WAU

Prešovčanka Lucia začala študovať chémiu na prírodovedeckej fakulte v Košiciach. Školu však nedokončila, nebavilo ju to. „Buď som ja nebola pripravená na tento vzdelávací systém, alebo on nebol pripravený na mňa,“ smeje sa. „Memorovanie naozaj nie je moja silná stránka, moja myseľ funguje skôr logicky. Potom som si vybrala odbor imunológia a toxikológia na univerzite v Edinburghu,“ vysvetľuje a dopĺňa, že to bola úplne iná skúsenosť. Rozdiely v školskom systéme boli veľkou zmenou. „Na Slovensku som skoro prepadla, v Škótsku som dostala ocenenie pre najlepšieho študenta biologických vied na celej fakulte.“ V súčasnosti pracuje ako vedkyňa v oblasti imunológie pre biotechnologickú spoločnosť v Škótsku. Vyvíja, validuje a vykonáva nové imunoonkologické testy. Veľkú časť kariéry strávila vyvíjaním testov s použitím ľudských tumorov na výskumné účely v rámci predklinických štúdií. Zároveň pracuje ako líderka pre udržateľnosť a je členkou výboru pre zdravie a bezpečnosť.

Únik z reality
Lucia má viacero zaujímavých záľub. Patrí k nim ľadové lezenie, zimné lezenie i horolezectvo. Má za sebou dva zoskoky z lietadla, rada pláva v Severnom mori, šnorchluje a zlaňuje do jaskýň. Mimo adrenalínových športov sa zaujíma o vedecky podloženú herbálnu medicínu a abstraktné maľovanie. Ale jej najväčším hobby je športové a tradičné lezenie. Už ako dieťa lozila po stromoch a delila sa s nimi o svoje tajomstvá. Ale skutočne začala liezť asi pred ôsmimi rokmi. „Rada skúšam nové veci. Kamarát ma vzal na lezenie na útes pri mori. Myslela som si, že to nezvládnem, ale pocit, keď som útes zdolala, bol neskutočný,“ vraví s eufóriou. Po ročnej prestávke sa jej náhodou posťažovala známa, že musí ísť na lezeckú stenu so svojím 13-ročným synom. Lucia sa ponúkla, že ho tam zoberie, a tak sa začala venovať lezeniu s ním. „Keď sa človek chytí prvých úchytov, vyčistí sa mu myseľ. Nepremýšľa o tom, ako sa majú deti a čo bude variť. Je to pre mňa únik z reality.“

Dôležitá je dôvera
Vedkyňa doteraz zdolala vrchol Aconcagua, najvyšší vrch amerického kontinentu (6 961 m), Mera Peak v Nepále (6 476 m) a Mont Blanc (4 805 m). Lezecká komunita, do ktorej sa dostala, je pre ňu veľmi dôležitá. Vraví, že zo sociálneho hľadiska sú jej lezci veľmi blízki. „Ide tam aj o dôveru, ktorú si musíte k svojmu lezeckému partnerovi vybudovať. Vytvárajú sa silnejšie vzťahy a putá. Tam som sa zoznámila aj s terajším životným partnerom Paulom. Pri ňom som sa naučila veľa lezeckých techník,“ rozpráva. Myšlienka, že by vôbec mohla na niečo také, ako je výstup na Everest, pomýšľať, sa zrodila, keď sa rozprávala s kamarátkou z Afganistanu, ktorá bola rozhodnutá zdolať Everest ako prvá Afganka. „Začala som si robiť menší prieskum a zistila som, že žiadna žena zo Slovenska na vrchole sveta ešte nestála. Keď som sa o tom začala rozprávať s ľuďmi z môjho okolia, tí ma v tejto myšlienke veľmi podporili.“

Prežila násilie
Pre ňu samotnú je tento výstup veľmi symbolický. V živote prešla veľmi ťažkými vecami. „Zažila som znásilnenie, blokovala som to dlhých desať rokov. Taktiež som zažívala domáce násilie a strácala som životné smerovanie, neverila som si. Vtedy mi veľmi pomohli ženy z môjho okolia. Kamarátka ma nasmerovala na organizáciu Women‘s Aid,“ vraví o ťažkom životnom období. Na základe toho začala citlivo vnímať ďalšie formy rodovej nerovnosti, napríklad obrovské rozdiely v platoch a v možnostiach kariérneho postupu. „Odmenou pre mňa bude už to, že inšpirujem ďalšie ženy. Je možné žiť plnohodnotný život, len niekedy svoj potenciál nevidíme a potrebujeme, aby nám iní otvorili oči. Ak mojím príbehom inšpirujem aj ďalšie ženy, bude to možno viac ako dosiahnutie vrcholu. Chcem inšpirovať hlavne moju dcéru Adelku, aby videla, že prekážky sa dajú zdolať, len si musí veriť.“

Poctivo sa pripravuje
Tréning aj výstup si plánuje sama. Prípravu na poveternostné podmienky má veľmi dobrú aj vďaka tomu, že žije v Škótsku. Počasie sa tam veľmi rýchlo mení, je nepredvídateľné, počas dňa prejdú aj štyri ročné obdobia. „Zainteresovaní ľudia hovoria, že samotný výstup je zo 60 percent o mentálnej príprave, z 20 percent o fyzickej a 20 percent je aklimatizácia. Pripravujem sa aj tak, že zaspávam pri zvuku víchrice, nech si zvyknem na hluk vetra. V nadmorských výškach telo reaguje úplne inak, takže mám aj dychové cvičenia. Pracujem s metódou pozitívnej vizualizácie, teda predstavovania si úspešného zvládnutia jednotlivých etáp, najmä tých najťažších úsekov,“ vysvetľuje a tiež vraví, že okrem toho sa stará o svoje „kardio“ a pracuje na zväčšení svalovej hmoty. „Ako športová lezkyňa som bola o osem kíl ľahšia. Preto som na proteínovej diéte a posilňujem hlavne nohy,“ dodáva.

Chce počúvať hory
Najväčší rešpekt má pred lavínami a zemetrasením, ako aj pred Khumbu Icefall. „Je to ľadopád, ktorý patrí medzi najsmrteľnejšie miesta na ceste na vrchol Everestu. Môže sa pohnúť aj niekoľko metrov za deň a človek netuší kedy. Ak sa pohne práve vtedy, keď cezeň prechádzate po rebríku, môžete s ním spadnúť do priehlbín. Ale toto riziko sa dá eliminovať tým, že by som ho chcela prechádzať v noci. Vtedy je chladnejšie, to znamená, že by sa nemal tak topiť a hýbať. Znižuje sa aj riziko pádu serakov, veľkých ľadovcových blokov,“ rozpráva o náročnom úseku cesty. „Veľa času som strávila štúdiom cesty ľudí, ktorí tam zomreli, a snažila som sa pochopiť, prečo sa to stalo. Nechcem zopakovať ich chyby. Aj preto som si vybrala expedičnú spoločnosť, ktorá má výborné výsledky. Mám však zdravý strach a rešpekt. Hory sú nevyspytateľné a treba ich počúvať.“

Dcéra je motiváciou
Lucia priznáva, že motiváciou k výstupu na Everest je jej dcéra Adelka. „Deti síce môžeme učiť, čo a ako majú robiť, ale najviac sa naučia z príkladov rodičov. Mala som pocit, že pre dcéru nie som dobrý príklad a bola som z toho nešťastná. Práve to, že chcem byť Adelke čo najlepším rodičom, ma posúva, aby som sa zmenila v najlepšie ja. Ona je mojou motiváciou nielen v lezení a iných záľubách, ale aj vo vedeckej práci,“ uvedomuje si mama Lucia. „Mojou inšpiráciou je zase moja mama. Vychovala šesť detí a často na to bola sama, ale nikdy sa nevzdala, s pokorou prijímala prichádzajúce situácie a zvládala ich naozaj úžasne,“ úprimne obdivuje svoju mamu. Je vďačná za to, že ju jej blízki od tohto nápadu neodhovárajú. Sestra jej povedala: „Život ťa pripravil na ťažké veci, dokážeš ich prekonať. Takže, ak si mám predstaviť niekoho, kto by to mal zvládnuť, si to ty.“ Najkrajšia bola reakcia deväťročnej dcéry. „Rovno mi povedala, že tá prvá by som mohla byť ja. Ale dodala, že nesmiem zomrieť. Je na mňa veľmi hrdá už len preto, že sa o niečo také chcem pokúsiť,“ hovorí šťastne.

Pre lepšiu verziu seba
Má aj známych, ktorí sa venujú extrémnym športom, a tí sú pre ňu rovnako inšpirujúci. „Naučila som sa, že za veľkými úspechmi je veľa neúspechov, ktorých sa však netreba báť. Naučila som sa vďaka nim aj to, že je dôležité nastaviť si vysoké ciele a krok za krokom na nich pracovať, až kým ich nedosiahneme. Jej partner Paul, ktorý pracuje s extrémnymi športovcami, jej zase pripomína, že sa nemá pozerať na to, koľko cesty má ešte pred sebou, ale koľko z nej už prešla. Pomáha jej aj odborná literatúra. „Nesmiem zabudnúť na kou­čingové terapie. Tie ma vrátili na správnu životnú cestu. Toto všetko ma učí, ako sa stať lepšou verziou samej seba. Či už ako rodič, kolegyňa, partnerka či lezkyňa,“ vysvetľuje svoje zameranie na záver.

Sumár faktov o expedícii na Mount Everest
Expedícia by mala trvať asi 60 dní. Začína sa v apríli, keď Lucia odlieta do Káthmandu. Trekom sa dostane na horu Lobuche. Je to nepálska šesťtisícovka, ktorú horolezci využívajú na aklimatizáciu pred Everestom. Zo základného tábora sa robia rotácie do vyšších táborov a takto postupne sa bude horolezkyňa aklimatizovať. Na samotný vrchol pôjde naraz zo štvrtého tábora niekedy začiatkom mája. Dátumy však budú závisieť od počasia. Náročné budú aj teplotné podmienky, keď môžu klesnúť aj pod mínus 25 stupňov Celzia, ako aj hladina kyslíka, ktorá je na úrovni 6,8 percenta. Vrátiť by sa Lucia mala začiatkom júna.