Veronika Cifrová Ostrihoňová priznala, kedy riešila, či je dosť štíhla a vysoká...TO naozaj?

Hlavnou témou čísla je sebaláska. Ako to s ňou máte vy?
– Myslím si, že k sebe určite prechovávam rešpekt a v dobré dni hádam aj lásku. (Úsmev.) Je to proces. Neznamená to pre mňa milovať sa v každej situácii, forme, každom nedostatku a minúte dňa, ale rešpektovať sa a veriť si, že zvládnem so cťou, čo osud a svet predo mňa postavia. Sebaláska u mňa súvisí s akousi dôverou v seba.

Musí mať podľa vás žena vysoké sebavedomie, aby dokázala k sebe cítiť lásku?
– Úprimne neviem, čo vlastne znamená vysoké sebavedomie. Niekto si možno myslí, že je úžasný/á vo všetkom, čo robí, iný/á si je vysoko vedomý/á sám/a seba, svojich kladov i záporov. Neviem teda, ako to súvisí so sebavedomím, ale verím a dúfam, že sa k sebaláske vieme dopracovať takmer všetci.

Rozumiem. A je podľa vás sebaláska ženy ovplyvnená prostredím, v ktorom vyrastala?
– Určite je to mix vplyvov. Verím, že proces sa začína v detstve pozorovaním ľudí v okolí, ako k sebe pristupujú, ako sa so sebou rozprávajú, ako o sebe rozprávajú, ako a či hovoria nielen o svojich negatívach, ale aj o pozitívach, čo vyzdvihujú napríklad dospelí na deťoch (či vzhľad, správanie sa, reakcie, schopnosti...). Verím, že rodičia či ľudia, ktorí sú dieťaťu najbližšie, mu môžu dať najlepší základ len príkladom. Veľa z toho, ako sa k sebe správa dospelý, dieťa automaticky kopíruje a verí tomu viac ako nejakým rečiam. Tak som to aspoň ja odpozorovala z nášho rodičovstva.

Mám pocit, že muži so sebaláskou nemajú taký problém ako ženy...
– Asi by som to nepaušalizovala. Aj muži majú svoje neistoty, obavy, aj na nich spoločnosť kladie očakávania – či už ide o výzor, alebo prácu. Napríklad stereotyp postarať sa o rodinu, prípadne neukazovať city, istá toxická maskulinita. Z pozorovania môžem povedať, že ich v detstve možno viac povzbudzujú byť samými sebou, nehanbiť sa, ozvať sa a postaviť sa za seba, a nie až tak sa prispôsobiť, ako hovoria dievčatám. A to môže súvisieť s väčšou dôverou v seba, s väčšou sebaláskou.

A je niečo na vašom vzhľade, pre čo ste sa ako dospievajúce dievča trápili?
– Ako dospievajúce dievča ani nie. Skôr v ranej dospelosti som riešila, či som dosť štíhla, že nie som dosť vysoká, také klasické vizuálne momenty. Zaujímavé bolo, že to prišlo neskôr ako v puberte.

Mám pocit, že dnes nízkej hladine sebalásky „dopomáhajú“ aj sociálne siete, médiá a istý umelo vytvorený ideál krásy. Aký máte na to názor?
– Viete, sociálne siete sú silný fenomén a dokážu byť veľmi negatívne. Ale rovnako môžu byť aj pozitívne. Nemám rada, ak sa všetka zodpovednosť hádže na ne. Skôr vnímam úlohu rodičov a dospelých, aby nimi deti a mladých ľudí sprevádzali, aby im vysvetľovali, čo tam je a nie je realita, ako k nim pristupovať. Ak dáme dieťaťu zelenú, aby sa tam „flákalo“, ako chce, lebo možno to ani my sami nepoznáme alebo sa nám to nechce spoznávať, nemôžeme sa čudovať, ak sa z toho stane divoký západ. Tak, ako by sme deti istého veku nepustili samy večer do mesta, tak by sme ich hádam nemali bez prípravy a sprievodu púšťať ani do sveta sociálnych sietí. Nechcem poúčať ani moralizovať, to je len môj prístup, ktorý plánujem aplikovať pri výchove a do istej miery ho už aplikujem.

Ste aktívna na Instagrame a nevyhýbate sa ani často tabuizovaným témam. Je pre vás výzva hovoriť o rôznych kontroverzných veciach?
– Nie je, pretože témy tabuizujeme len my sami. Sú témy, pri ktorých príde viac „hejtu“, ako napríklad očkovanie, vojna na Ukrajine, pomoc ľuďom, ktorí utiekli zo svojich domovov, ale s tým rátam a neodrádza ma to. Verím totiž, že len debata a nie ticho nás vie posunúť vpred.

Spomenuli ste vojnu na Ukrajine, nemali ste strach alebo úzkosť z jej blízkosti?
– Bojím sa straty ľudskosti, základnej slušnosti a empatie všeobecne, čo do istej miery odhaľuje aj súčasná situácia nielen ohľadom vojny na Ukrajine, ale aj u nás vnútorne v spoločnosti. Desí ma postupná strata zábran, prílev agresie už nielen na sociálnych sieťach, vulgarizácia politiky i verejného priestoru, dehumanizácia istých ľudí či skupín obyvateľstva. Desí ma to o to viac, že neviem v sebe nájsť optimizmus a vieru v to, že sa to zlepší, skôr sa obávam väčšej eskalácie. Nemyslím si, že proti tomu ako spoločnosť robíme dosť.

Prešla by som k vzťahom, s manželom ste zaujímavá dvojica. "Zbalil" vás Sajfa na svoj humor alebo na niečo celkom iné?
– Zbalil ma aj na humor, aj na nadhľad, láskavosť, s ktorou pristupuje k svetu, na mladú energiu a kus dieťaťa v ňom, na to, že nestratil hravosť a vyrovnanosť.

A prezraďte, v čom je pre vás výnimočný?
– Vo všetkom, lebo je môj manžel a iného takého nepoznám. (Smiech.) Má iskru, je starostlivý, férový, pracovitý a disciplinovaný, láskavý a správne šibnutý. A je fantastický otec i partner, na ktorého sa dá spoľahnúť doslova v dobrom i zlom.

Čoskoro budete dvojnásobnými rodičmi, zmenil sa váš vzťah, odkedy máte Sárku?
– Myslím si, že nás viac stmelila, utužila, obšťastnila a pridala vrások aj šedín. (Úsmev.)

Všetci vnímame vášho manžela (Matej „Sajfa“ Cifra, pozn. red.) ako vtipkára s nadhľadom. Ale je niečo, čo ho dokáže aj vytočiť?
– Má takzvanú krátku zápalnú šnúru, čiže rýchlo vzplanie a o chvíľu už nevie prečo. Kombinácia hladu a únavy uňho dokážu divy. (Smiech.)

Spomenuli sme vaše druhé tehotenstvo. Prežívate ho inak ako prvé?
– Asi v tom, že ho všeobecne menej prežívam. Všetko ide pocitovo rýchlejšie, popri práci a dcére nemám čas na nejaké veľké analýzy toho či onoho, skôr to tak nejako samo plynie.

A čo Sárka, aké je dieťa?
– Sára je radostná, veselá, láskavá, otvorená, svoja a pre mňa supervtipná. Väčšinou (Úsmev.) je radosť tráviť s ňou čas a objavovať rôzne momenty jej osobnosti, ktoré ma stále dokážu prekvapiť. Čím je staršia, tým nás to s ňou viac baví.

Bude z nej veľká sestra, teší sa na súrodenca, vníma ho?
– Vníma a teší sa, plánuje, ako ho čo naučí, pýta sa, či vyjde z bruška už po svojich, občas mu niečo porozpráva. Zatiaľ to teoreticky vyzerá ideálne, uvidíme, čo bude v praxi, keď príde na svet. (Úsmev.)

A na záver, poraďte čitateľkám, ako sa mať rada...
– Nemám rada tieto rady a zaručené recepty. Ale kdesi som čítala, že je dobré skúsiť so sebou komunikovať tak, ako komunikujeme so svojou najlepšou kamarátkou/kamarátom. Vtedy je samozrejmá kopa rešpektu, tolerancie a podpory. A okrem toho – mať sa rada pre mňa neznamená milovať každý svoj moment a milimeter. Ale akceptovať sa a rešpektovať sa ako celok – vedomá si svojich kladov a pracujúca na záporoch.

✔ Ktorú vlastnosť máte na sebe najradšej?
Schopnosť ostať pokojná a racionálna vo vypätých situáciách. A flexibilitu, mentálnu i fyzickú. (Úsmev.)
✔ Najobľúbenejší film?
Nemám jeden. Ale mám rada It’s Complicated a Druhá anebo první (Stepmom).
✔ Obľúbená zahraničná destinácia?
Kalifornia, New York a Paríž.