Veronika má netradičný koníček: Torta z plienok? Prečo nie!

Veronika Diňová zo Starej Ľubovne (29) pracuje ako učiteľka na základnej škole, kde učí prváčikov. Niekoľko rokov žila v Grécku. A to bol začiatok jej zaujímavého koníčka.

Jej známa sa venovala organizovaniu a aranžovaniu detských večierkov. „Hoci sú deti ešte v takom veku, že ani dobre nevedia, čo sa s nimi deje, už majú obrovskú párty s klaunami a inými atrakciami. Všade okolo mňa bol kopec inšpirácie, ktorá ma oslovila,“ spomína Veronika. „So záujmom som sledovala plienkové torty, ale neskúmala som, ako ich kamarátka robila. Nepredpokladala som, že sa tomu raz budem venovať.“

Pri svojich prvých výrobkoch nemusela po vedomosti chodiť ďaleko, pretože je vyštudovaná učiteľka s aprobáciou výtvarná výchova. Jedného dňa za Veronikou prišla kamarátka. „Vraj ide gratulovať a potrebovala by nejaký zaujímavý, darček. Vtedy som si spomenula na priateľku z Grécka a na jej plienkové torty. Tak jej hovorím: Dones detské plienky a niečo vytvoríme. Začudovane sa na mňa pozrela, vôbec nechápala, ako to myslím: vraj – plienky!? Tak som jej opísala, čo som videla v zahraničí a čo všetko sa dá z plienok vytvoriť. Bola tým nadšená!“

Kamoška nelenila a hneď ju poprosila, aby z plienok spravila kočiar. „Podaril sa mi, bol doslova uau! Priznám sa však, že som sa pri jeho tvorení očkom pozrela aj na internet. O týždeň za mnou prišla zasa a chcela, aby som niečo podobné urobila pre jej kamarátku,“ hovorí spokojne. A tak to išlo za radom. Vznikali nové a nové plienkové torty. „Moje hobby sa stalo radosťou aj pre iných, najmä pre malých obdarovaných oslávencov. V prvom rade som však učiteľka. Táto práca ma baví a napĺňa. Torty vznikajú v mojom voľnom čase a dokonca mi pomáha aj manžel,“ pochválila sa zručná pedagogička.

„Po vozíku som začala špekulovať, čo všetko by sa dalo spraviť. Chcela som vytvoriť darčekové koše tak, aby torta určitého tvaru mala aj úložný priestor, kam by sa dal vložiť ešte aj malý darček.“ Postupne vytvorila aj tortu z uterákov, kde bola vo vnútri skrytá peňaženka, alebo pre chlapov fľaštička. „Začali vznikať aj cukríkové kytice a môj najnovší objav je vpichovaná organza.“

„Nič nelepím a snažím sa tortu spraviť tak, aby sa všetko, čo je na darčekovom predmete, dalo po rozobraní či rozbalení aj použiť,“ ozrejmuje. Torta sa tvorí podľa náročnosti. „Napríklad točené torty sú pre mňa jednoduché – naskladám plienky na kruhu, pozväzujem ich, do stredu ide tyčka (napríklad rolky z alobalu) a ozdobím ich.

Je to hotové niekedy aj do piatich minút. Pri zložitejších tortách, ako je napríklad trojkolka, vozík či kočiar – tam sa už vyhrám, na rad prídu aj drôtiky, ktoré napichujem do polystyrénových podstavcov, ktoré vyrezávam. Všetko spájam gumičkami, používam špendlíky, stuhy, špajdle.“

„Keď ma kolegyňa požiadala, aby som spravila to, čo ešte nikdy predtým, bola to pre mňa výzva. Vytvorila som dvojposchodový hrad so štyrmi vežičkami, ktorý som urobila približne z 250 plienok. Rozmery mal meter krát meter a trvalo mi to dva týždne.“ Netreba ani dodávať, že vďaka jej šikovnosti na ňom nechýbali okná, dvere, dokonca ani tráva či kvety.