Veronika žila po rozvode sama so synom: Keď mu po rokoch prestavila svoju novú lásku, onemel!

Andrej dúfal že toho človeka už nikdy v živote neuvidí a predsa. Moja mama si vybrala za partnera toho, kým najviac opovrhoval.

Už je to pár rokov, čo som von zo školy, no stále si pamätám na pár učiteľov, ktorí mi na strednej strpčovali život. Patrí medzi nich aj bývalý telocvikár. Neustále nás ponižoval, najmä ak nebol náš fyzický výkon na výbornú. Zvlášť na mňa si zasadol, nadával mi a sem-tam mi uštedril aj zaucho, keď som si dovolil vyjadriť svoj názor. Skrátka, bol to nepríjemný a vulgárny človek. Nebolo horšieho zvuku, ako keď zazvonil zvonček na hodinu telesnej výchovy, a my, znechutení žiaci, sme sa mali pobrať do telocvične. Vždy som sa upokojoval tým, že do konca roka ostáva už iba pár mesiacov.

Zo školy som sa vždy najviac tešil najmä na mamine chutné obedy. Naši sa rozviedli, keď som mal päť rokov a nikdy som nechcel mamu zaťažovať svojimi školskými problémami. Mala toho dosť aj bez toho. Pracovala ako sanitárka v nemocnici a vždy chodila domov dosť vyčerpaná, takže som jej nechcel vešať na nos ešte aj svoje konflikty s telocvikárom. Skončil som strednú školu a vydýchol si. Už ho nikdy neuvidím! A ak áno, tak sa mu s hrdosťou pozriem do očí, lebo už nado mnou nebude mať žiadnu moc.

Čoskoro som si našiel prácu ako čašník v reštaurácii v centre mesta. Tam som sa zoznámil aj s Miškou, mojou priateľkou. Jedného dňa som prišiel z práce a všimol si, že mama je akási iná. Celá žiarila šťastím a bola vysmiata od ucha k uchu. Prečo tá náhla zmena nálady? Veď väčšinou bývala skleslá a utiahnutá. V každom prípade som bol rád, že ju vidím takú. Začala si kupovať nové oblečenie, chodila ku kaderníkovi, a čo ma najviac zaskočilo, kúpila si permanentku do posilňovne. Keď som sa spýtal, čo sa deje, jej tvár očervenela. Posadila sa ku mne a oznámila mi, že už dva mesiace sa stretáva s jedným mužom. Vraj je veľmi milý, pozorný a určite by sa mi páčil. „Kiež by vám to vydržalo,“ zašepkal som a objal ju.

Na druhý deň som šiel do práce so zlým tušením, ktoré ma sprevádzalo celú moju „šichtu“, až kým sa vo dverách neobjavila moja mama v spoločnosti akéhosi muža. Keď som sa na neho lepšie pozrel, ostal som ako obarený. Ešteže som nedržal tácku s nápojmi alebo plné taniere, pretože v tej chvíli by asi skončili na dlážke. Ten muž bol môj bývalý telocvikár a príčina mojej traumy zo strednej školy. Usadili sa do rohu, no ja som stál na mieste ako prikovaný. Mama si všimla môj výraz a nerozumela, čo sa so mnou deje. Predstavila mi ho a bolo jasné, že on si ma veľmi dobre pamätá, no tváril sa, ako by bolo všetko v najväčšom poriadku.

Precedil som cez zuby, že my sa už poznáme a zmizol som v kuchyni. Tam som všetko vyrozprával Miške, ktorá len nechápavo krútila hlavou. Keď som sa trocha upokojil a vykukol, tí dvaja už boli preč. Zrejme pánko vedel, koľká bije, tak sa radšej pobrali. Doma som mame vyčítal, ako môže byť s takým zlým človekom a prezradil som jej, odkiaľ ho poznám a čo je zač. No bola taká zaslepená láskou, že mi nechcela veriť. Obhajovala ho ako džentlmena, ktorý by jej zniesol aj modré z neba. Vraj na neho žiarlim, a preto si vymýšľam nezmysly. Viac som sa s ňou o tom nebavil. O rok si ho mama vzala.

Na svadbu som prišiel len kvôli nej. Počas celého obradu som tajne dúfal, že je to len zlý sen, z ktorého sa preberiem. Bohužiaľ, nestalo sa. S Miškou sme sa presťahovali do iného mesta a mamu navštevujem, len keď jej polovička pracuje, lepšie povedané tyranizuje zase nejakých študentov. Ostáva mi len dúfať, že raz si to nebude skúšať aj na mojej mame.