Veštkyňa Zana: Ak niekoho prekľajete, vráti sa vám to

Nedávna tragédia dievčatka utopenej Simonky vo Váhu a príbeh jej matky rezonovali na verejnosti. Boli sme pri tom, keď Zana po prvý raz vyslovila svoju veštbu. Bohužiaľ, pravdivú. Už na konci minulého roka vedela aj to, že naši futbalisti vyhrajú na majstrovstvách sveta vo futbale aspoň jeden zápas a že sa Barkolová rozíde s priateľom...

„V rodine sme mali pra-praprapríbuznú, ktorá bola klasickou dedinskou ľudovou liečiteľkou. Pomáhala, keď boli choré zvieratá i ľudia. Bola to všeobecne zatracovaná žena, ‚bosorka‘, čo pomáhala ľuďom. Možno som niečo také zdedila aj ja“, hovorí Zana.

Na živoť a na smrť

„Myslím si, že v každom čosi je. Niekto má silnú intuíciu, iný to má v rukách, ale keď si nájdete to vaše jadro, viete s ním pracovať.“ U Zany sa veštecké schopnosti prejavili, keď ako trinásťročná utrpela ťažký úraz. Spadla zo stohu slamy na zamrznutú zem a silný náraz si odniesla pečeň aj roztrhnutá slezina. „Oživovali ma, no štyri minúty som bola mŕtva,“ spomína. Odvtedy začala vidieť do budúcnosti. Keď sa pozrela na človeka, vedela, kedy zomrie a čo sa mu v živote prihodí. Akoby to nestačilo...

„Druhýkrát som ako 33-ročná mala zápal pobrušnice, začali mi odchádzať orgány. Na sále ma chirurgovia rozrezali a znova som zomrela.“ Druhýkrát sa v klinickej smrti nachádzala celé dve minúty. „Bolo to len také kratučké, nie ako keď som bola dieťa. Ten prvý úlet bol pre mňa závažnejší,“ hovorí zamyslene a prekvapuje nás: „V klinickej smrti človek odhalí odpovede na všetky otázky, ale keď sa preberie, zostane mu len to vedomie, že vedel. Je to ako výsmech bohov. Teraz sme ti niečo ukázali...

Občas sa aj v bežnom živote priblížite k niečomu, tzv. déja vu. Hovoríte si, toto som už niekde videla, zažila, ale hlbšie to neviete definovať...“ Prečo teda musí človek najskôr zomrieť, aby zistil všetky odpovede, pýtame sa veštkyne. „A čo by sme tu potom robili? Na smrť by sme sa unudili,“ odpovedá Zana s úsmevom. „Pretože ako smrteľníci máme dar či pokušenie špekulovať nad vecami. Možno by sme chceli viac, možno by chcel niekto niečo iné... Možno by bolo veľa samovrážd.“

Zázračná teta Agáta

Umeniu veštiť sa Zana učila šesť rokov, začala už v štrnástich. „Samostatne, bez učiteľa za chrbtom, som začala vykladať až niekedy po dvadsiatke. S obrovskou trémou, nemala som istotu,“ hovorí o svojich vešteckých začiatkoch, hoci svoju intuíciu si uvedomila už v detstve. „Mala som schopnosť vidieť veci.

Hovorila som ľuďom, čo by mali a čo nemali robiť. Keď sa moje predpovede začali plniť, kamarát môjho otca spozornel. Odvliekol ma k tete Agáte, ktorá mala vtedy 72 rokov. Prešli sme od byliniek cez karty až po otváranie a zatváranie brán, narábanie so zaklínadlami, živlami. Jednoducho sa učíte. Pohybujete sa v divnom svete,“ a dodáva: „Hlavne treba povedať, že preklínať sa nesmie! Keď ľudia, v ktorých je zlosť, zášť či nenávisť, niekoho prekľajú, vráti sa im to. Zaklínanie je predsa o niečom inom, súvisí s láskou, chorobami. Je to iná, pozitívna, lepšia kategória. Neubližuje. Viete pomôcť s kariérou, ochorením, dať ľudí dokopy, aj od seba.“

Zaujímame sa, či vie Zana vyveštiť aj sebe. „Neviem si vyveštiť, to nefunguje. Nejde to, i keď niektoré veštkyne môžu tvrdiť opak. Ja im to neverím.“

Vie, kedy niekto zomrie

„Je to dar. Ale nikomu to nemôžete, ani nesmiete povedať. Hádam len naznačiť. Je to veľmi depresívne. Preto mám zatvorenú bránu. Viete, je to pre mňa ťažké aj u cudzích ľudí, ale keď máte priateľov a tí majú deti a vy niečo vidíte, zistíte...

Mať zatvorené brány neznačí bezcitnosť, ale že sa od toho viete odpútať,“ vysvetľuje veštkyňa a dodáva, že tzv. brány na začiatku vešteckej dráhy každému nastavuje učiteľ, a to aj pre ich vlastnú ochranu. „Napríklad vám zatvorí smrť, peniaze. Ťažko sa to dá vysvetliť, ale brány potom zostávajú zatvorené navždy.“ S čím pracuje najradšej „Miešam numero-astrológiu. Snažím sa to skĺbiť, pretože mi je bližšia astrológia ako numerológia. Miešam to teda s planétkami. Je to pekné, nežné,“ uzatvára Zana.

Na záver nám vraví to najdôležitejšie: „Na všetko veľmi vplýva rodina, ako sme boli vychovávaní, ako fungujeme. Aké máme modely a vzory v živote. Viete, bolo by fajn, keby sa ľudia prestali hnať za vecami a chimérami, ktoré sa nedajú dosiahnuť ani vlastniť. Nech si vážia to, čo majú,“ dodáva Zana, pri ktorej máte pocit, akoby ste lietali. A je to pocit pozitívny.