Vianoce, na aké bola roky zvyknutá, nebudú: Z Ireninho smutného príbehu vás stisne pri srdci
26. 12. 2020, 12:00 (aktualizované: 15. 7. 2024, 21:21)

Zdroj: shutterstock
Najdôležitejšie v živote je zdravie nás a našich blízkych. Sú veci, ktoré boli počas sviatočného obdobia samozrejmé, no dnes ich nemôžeme mať...
Irena (61): Naše klasické Vianoce nebudú...
Zbožňujem Vianoce. Nechápem, prečo niektorí vravia, že je to obdobie plné stresu. Je takým, akým si ho urobíme. Keď niekto nechce, nech neupratuje, nepečie, nenakupuje darčeky, ale nech o tom toľko nerozpráva. Každý rok mi s tým idú všetky kolegyne na nervy. Nemám k tomu čo povedať, vždy sa nesmierne teším na syna, ktorý pracuje v Írsku a priletí na sviatky domov.
Zároveň sa teším na dcérku, ktorá privedie i moje milované vnúčence. Odišla pracovať do hlavného mesta a založila si tam rodinu. Vianoce prežívam ako kresťanka, no aj ako mama a babka. Som vdova, na sviatky k sebe beriem svojho otca z domova dôchodcov a takto trávime čas úplne všetci spolu.
Človek mieni, korona mení
No tento rok sa nemám na čo tešiť. Všetko bude inak. Svojho staručkého otca nebudem brať na sviatky domov. Pre jeho dobro, aby som ho neohrozila. Syn nepriletí, dcéra je vo vysokom štádiu tehotenstva a s ohľadom na komplikácie sa rozhodli radšej necestovať zo západu na východ. Každý rok sa teším na svoje dve deti, atmosféru Vianoc, čas strávený s rodinou a na vnúčence s rozžiarenými očkami, ako rozbaľujú darčeky pod stromčekom.
Zbožňujem pohľad na svojho syna, ktorému chýba mamina kuchyňa. Celé sviatky sa napcháva domácimi dobrotami. Bude mi chýbať dcéra, naše rozhovory, objatia... Jednoducho všetko. Nie je pre koho variť, chystať, vypekať, upratovať ani baliť darčeky. Raz ma pochytila taká depresia, že som nebola schopná vstať z postele. Som desať rokov vdovou. Otecko je v domove päť rokov, odkedy sa už nedokáže postarať sám o seba. Myslím aj na neho, ako to znesie.
Konečne dobrá správa
Firma, v ktorej pracuje môj syn, pôsobenie v Írsku končí. „Pomohla“ jej korona. No syn dostal slušné odstupné na nový štart. Vráti sa domov týždeň pred Štedrým dňom a spoločne navštívime aspoň z bezpečnej vzdialenosti môjho ocka v zariadení pre seniorov. Hneď mi je oveľa ľahšie na duši. Dcéra s rodinou síce ostanú v hlavnom meste, no spojíme sa aspoň prostredníctvom videohovoru. Som napokon vďačná aj za to. Aj keď budú tieto sviatky iné, som rada, že nebudem celkom sama, hoci klasické Vianoce – také, na aké sme v mojej rodinke zvyknutí a brali sme ich ako samozrejmosť – nebudú.