Jaro aj ja sme boli pokojné typy, ktoré sa nepotrebovali hádať, a možno práve to bola chyba. Že sme problémy, ktoré nás oboch trápili, akoby premlčali a zamietli pod koberec, len aby sme nerobili dusno.

Spoznal niekoho, koho vraj miluje

Po 12 rokoch manželstva mi Jaro úplne bez prípravy oznámil, že sa chce rozviesť, lebo spoznal niekoho, koho miluje. Myslela som, že si zo mňa robí žarty. Iné ženy aspoň nájdu nejaký dôkaz o nevere v telefóne alebo vidia zmenu v mužovom správaní, ale ja som nenašla nič. Jaro sa celý čas tváril, akoby sa „nechumelilo“.

Vôbec som to nečakala, prišlo to ako blesk z jasného neba. Najprv som bojovala, snažila sa, ale nakoniec som ho nechala ísť. Nepatrím medzi tie ženy, ktoré by sa kvôli chlapovi vrhali pod vlak a robili hysterické scény. No bolelo to. Moje životné istoty sa zrútili a začala som sa obviňovať, pochybovať o sebe, celé noci som preplakala a rozmýšľala nad tým, prečo sa to stalo a kde som spravila chybu.

Držali sme si od seba odstup

Po troch rokoch sa môj život so synmi ustálil, chlapci sa s otcom pravidelne stretávali a ja som začala rozmýšľať, že by som to možno znova s niekým skúsila. Kolegyňa ma zoznámila s bratrancom jej muža, ktorý bol tiež rozvedený. Išli sme na to pomaly, predsa len sme mali za sebou nejaké vzťahové zranenia. A ja nie som veľmi smelý typ. Stretávali sme sa vo voľnom čase, najmä vtedy, keď boli moji synovia s otcom. Stále sme si od seba však držali odstup.

Raz večer v reštaurácii povedal, že to chce ukončiť, lebo má pocit, že som k nemu vlažná a do vzťahu s ním sa celkom neviem vložiť. Nevedela som, ako na to reagovať. On to možno cítil tak, ale ja som cítila, že sa maximálne snažím a viac do toho dať nedokážem. Alebo som bola naozaj po predošlom zranení príliš opatrná? Neviem. Teraz som zase sama a bojím sa nového sklamania, že zase nebudem pre niekoho dosť dobrá.