Vyhrala na stieracom žrebe, no stratila rodinu! Prečo sa od nej najbližší odvrátili?

Vždy sme boli šťastná a usporiadaná rodina. Nepatrili sme k tým, ktorí sa topia v bohatstve, no mali sme jeden druhého, a to nám stačilo. Až do chvíle, keď som zistila, že život nie je čierno-biely, a peniaze môžu rozbiť aj tie najsilnejšie putá.

Mala som narodeniny, dvadsaťpäť rokov. Vždy som oslavovala spolu so svojím dvojčaťom – bratom Mariánom. Tento rok na mňa s oslavou čakali, pretože som študovala v hlavnom meste na Ekonomickej univerzite a potrebovala som dokončiť pár skúšok zo zimného semestra. Keďže som študovala externe, čo bolo dosť finančne náročné, počas dňa som chodila do práce, po večeroch a nociach som sa učievala a víkendy som trávila na prednáškach. Ale môj cieľ bol jasný, získať titul a dobre sa zamestnať. Momentálne som pracovala ako predavačka obuvi. Môj brat nemal ambície študovať, a tak sa po strednej škole zamestnal u nás v rodnom meste ako automechanik. Autá boli jeho práca i koníček. Narobil sa, ale rozhodne v tom čase zarábal viac ako ja. Býval u rodičov, zatiaľ čo ja v podnájme s priateľom.

Oslavovali sme až o dva týždne, ale o to viac som sa na svoju rodinu tešila. Tento rok sme mali menšie okrúhliny, a tak prišli aj naši krstní rodičia a ich syn, náš bratranec Andrej. Jeho darček všetky prekonal, prišiel s kyticou kvetov a medzi lupienkami ukryl niečo špeciálne – stieracie žreby. Oslava bola príjemná, milá, v kruhu najbližších. Keď som spoločne s bratom sfúkla sviečku s číslom 25, všetci tlieskali a vtom môj priateľ Filip predo mňa pokľakol na koleno a požiadal ma o ruku. Bolo to úžasné a nikdy na to nezabudnem. No ani na to, čo nasledovalo o pár hodín neskôr...

Článok pokračuje na ďalšej strane...