Vyspala som sa s vlastným SVOKROM! PREBOHA... Ako sa má pozrieť do očí vlastnému manželovi?

Ani som si nestihla uvedomiť, kedy sa to všetko stalo. Mne a Jankovi to klapalo v každej sfére partnerstva. I keď naše povahy boli rozdielne, dopĺňali sme sa. Janko totiž miluje spoločnosť, divadlá, koncerty, stretnutia s priateľmi. Ja sa, naopak, radšej zakutrem pod deku s dobrou knižkou v ruke alebo počúvam vážnu hudbu, ktorú zbožňujem. Ako sme sa teda mohli do seba zamilovať? On vstúpil do môjho života ako svieži vietor, doprial mi zažiť to, čo nikdy predtým. Vždy sa o mňa staral ako o princeznú, ale tým svojím spôsobom. Stále sme niekam chodili, zbierali zážitky, a aj keď mi chýbala taká tá moja pohoda, vravela som si, že to nie je nič podstatné, milujeme sa a som s ním šťastná, čo tam po ostatnom. Rozhodla som sa neriešiť hlúposti.

Vzorná nevesta
Rozumela som si aj s jeho rodičmi, za čo som bola vďačná. Moja mama bola už v tom čase v domove pre seniorov, ocko mi zomrel, ešte keď som bola malé dievčatko. S Jankom som tak získala i ďalších rodičov a kompletnú rodinu. Všetko bolo dokonalé. Kým on si budoval kariéru v otcovej firme, ja som si privyrábala z domu ako virtuálna asistentka. Janko bol šťastný, že aj jeho rodičia si ma veľmi rýchlo obľúbili, na ich názore mu veľmi záležalo, najmä na otcovom. Hoci sme sa brali naozaj rýchlo, iba po trojmesačnej známosti, naše spolunažívanie bolo bezproblémové. Keď však odchádzal na služobné cesty, bývalo mi doma smutno, a tak mi navrhol, aby som počas jeho neprítomnosti išla bývať k jeho rodičom. Nemala som nič proti a oni boli takisto radi, Janko bol jedináčik a veľmi im chýbal. Ak sa manžel o mňa staral ako o princeznú, tak jeho rodičia ako o kráľovnú. Všetko bolo skvelé, až som sa niekedy pýtala, čím som si to zaslúžila. Mala som skvelého manžela, získala som starostlivých a láskavých rodičov.

Vzájomná náklonnosť
Jankov otec pracoval skôr v noci, presne ako ja. A keď ma našiel večer v obývačke, ako počúvam vážnu hudbu alebo pracujem, pridal sa ku mne. Vedeli sme existovať pri sebe v tichu, a keď sme mali náladu, rozprávali sme sa. Obaja sme mali záľubu vo vážnej hudbe, takže vždy bolo o čom. Po večeroch mi hrával na klavíri, najmä keď svokra išla na večeru s priateľkami alebo na nejakú benefičnú akciu. On bol skôr ako ja, kým jeho žena ako môj manžel. Pochopila som, že tú energickosť má Janko po mame a nie po otcovi, ako som si dovtedy myslela. Jozef mi bol veľmi sympatický a zdalo sa, akoby sme sa poznali roky. Čím častejšie sme boli spolu, tým viac sa prehlbovala naša vzájomná náklonnosť. Zveril mi všetky svoje tajomstvá, myšlienky, ale aj obavy. Obdivovala som ho a mylne som si nahovárala, že tým, že mi chýba otec, som sa namotala na svokra. Veď mal päťdesiatdva rokov, toľko by mal môj ocko, keby ešte žil.

Skončili v posteli
Neskôr som doslova čakala na to, kým manžel odcestuje na služobnú cestu a ja budem môcť ísť na niekoľko dní k jeho rodičom, aby som v noci viedla ďalší zaujímavý rozhovor s jeho otcom. Jozef ma fascinoval pokojom, intelektom, rozvahou. Zrazu sme si boli neuveriteľne blízki, chýbali sme si a tešili sme sa z každej spoločne strávenej chvíle. Janka, ako aj mňa tešilo, že si tak rozumieme. Ale to, čo som cítila, bolo už niečo iné ako len náklonnosť. Jozef ma silne priťahoval. Keď sme v jednu noc viedli jeden z našich rozhovorov dvoch introvertných duší, zdôverila som sa mu s tým, ako veľmi mám rada čas strávený s ním. Čakala som, že niečo povie, ale nepovedal, len mi pohladil líce a ja som mu pozrela do očí. Bol v nich smútok a bolesť, ale dotyk jeho ruky vo mne vyvolal nutkanie ho pobozkať. V tej chvíli som jednoducho nerozmýšľala a urobila som to. Trvalo to len pár sekúnd, hneď som sa zahanbene odtiahla, ale on si ma pritiahol späť a začali sme sa vášnivo bozkávať. Vedeli sme, že svokra príde až nadránom, a tak nás bozky zaviedli až do spálne k spoločnému milovaniu.

Láska i strach
Bála som sa, že to budem ráno ľutovať, ale namiesto toho som bola šťastná. Odvtedy sme sa skrývali, stretávali a tajne milovali vždy, keď to bolo možné. Neskôr som už ani nečakala, kým manžel pôjde na služobnú cestu, stretávali sme sa vždy, keď to šlo. Áno, veľa sme hovorili o tom, že to je zlé, že obaja podvádzame svojich partnerov, plakali sme pri pomyslení, čo by spôsobilo, keby sa to prevalilo, a ako by reagoval Janko, ale zároveň sme boli nešťastní pri predstave, že sa musíme prestať stretávať. Jozef bol úžasný a našla som v ňom presne to, čo mi pri manželovi chýbalo. Boli sme si oveľa podobnejší ako s jeho synom. Milovala som ho zrazu viac než vlastného manžela.

Ako to netajiť?
Viem, že mnoho žien odsúdi to, čo robím, že sa poza chrbát stretávam s manželovým otcom, ale zamilovala som sa do neho a neviem, čo s tým. Ako to mám Jankovi povedať? Nikdy mi to neodpustí a bude ma navždy nenávidieť. Ale nechcem už ani byť bez Jozefa, jeho lásky a dotykov. Mám rozvrátiť manželovu rodinu, jeho rodičov, rozviesť sa a žiť s vlastným svokrom? Jankovi sa už neviem ani pozrieť do očí a vôbec spolu nevedieme intímny život, nedokážem to. Naozaj neviem, ako to bude ďalej, a veľmi sa trápim. Zároveň s Jozefom prežívam najkrajšie obdobie vo svojom živote a nechcem o neho prísť.