Vzrušujúci Silvester s budúcim manželom sa zrazu zmenil na niečo nečakané: Toto už prestala byť sranda

Keď nás starší brat doviezol autom na ples, nevedeli sme sa vynadívať. Všetko bolo veľmi sviatočné – veľký vianočný strom v strede tanečného parketu, šampanské vo vedierkach na stoloch, všetci sa výborne zabávali a ja som si uvedomila, že by som radšej ten večer strávila doma s rodičmi, akosi intímnejšie... Aj môj Miloško bol akýsi nesvoj.

Pozreli sme na seba a bez slov sme sa dohodli: „Ideme domov!“ Nevšímali sme si, že na ceste je snehová čľapkanica, že mi je v lodičkách zima, len sme sa náhlili, nech sme čím skôr v teplučku. Preto sme odbočili z hlavnej cesty a vydali sa skratkou cez les. To však už prestala byť sranda. Sneh siahal do polovice lýtok, tak si ma môj nastávajúci vyložil na chrbát a v tme sa brodil chodníčkom cez les.

Smer sme mohli určiť len pohľadom dohora, kde sa medzi korunami stromov jagal Mesiac. Keď sa v diaľke začali ozývať výbuchy, zistili sme, že je polnoc. Oblohu ožaroval ohňostroj z okolitých dedín. Vtedy sme si sadli na vyvrátený strom a v objatí sledovali to úžasné divadlo.

V takomto totálnom súkromí sme privítali svoj prvý spoločný Nový rok! Odvtedy ich prešlo už tridsať, no my sme už nikdy nemali chuť stráviť silvestrovský večer na tancovačke a neľutovali sme.

Mária z Ratkoviec