Simona Salátová: Prečo je pre televíziu problém? Komu ešte nadávali do svíň, ktoré treba zaklať

Vidieť ženu s nadváhou v moderátorskej pozícii alebo ako herečku je stále vzácne. Nehovoriac o tom, že ak sa taká objaví, čelí rôznym útokom a znevažovaniu, a to nielen zo strany divákov, médií, ale dokonca aj samotných televízií, ktoré si ju najali.

Takým prípadom bola komička Simona Salátová, ktorá bola súčasťou ženskej diskusie Silná zostava. Prešla štandardným konkurzom a vyhrala to, čo je potešujúce. Koniec koncov, Simona si nás všetkých získala svojimi standupovými vystúpeniami, jej postrehmi zo života či vtipnými komentármi. Často si robila žarty sama zo seba, svoju postavu nevynímajúc. Len čo sa objavila v tejto novej úlohe, čelila „hejtom“ – nenávistným komentárom – napríklad aj od rapera Rytmusa, ktorý svoj hanlivý komentár potom obracal na vtip. Nakoniec Simona vyznela ako tá, ktorá si nevie zo seba urobiť žarty. Paradoxne ona, ktorá sa vtipom (aj tým zo seba) živí.

V rozhovore pre časopis Život priznala, že sa pri nej vystriedali dve kostymérky, ktorým prekážala jej veľkosť. „Už pri prvých stretnutiach s pani kostymérkou sa prišlo na to, že v celom RTVS neexistuje moja veľkosť. Že na moju veľkosť 42 až 44 majú pár vecí pre staršie dámy. Najpamätnejšia je pre mňa veta: ,Dobre, že tam dávajú aj takých, ako ste vy. Nemôžu byť všetci pekní.‘ Tieto komentáre boli pre mňa veľkým zrkadlom všeobecne prijímaného spoločenského správania, čo sa ukázalo aj pri afére s Rytmusom (Patrik Vrbovský, pozn. red.). Keď máte kilo navyše, kdekto si z vás môže robiť vtipy alebo to komentovať. Je to, akoby ste mali hrb. Ľudia za vami chodia, že im to je ľúto a že vymyslíme niečo, ako by sme mohli pomôcť, aby ten hrb nebolo vidno. Dnes to hodnotím ako veľkú školu toho, ako udržať svoje nervy na poslednej nitke a posadiť sa pred kameru.“

Keď Simona na začiatku pochopila, že oblečenie bude veľký problém, oslovila kamarátku, slovenskú šperkárku Petru Tóth, ktorá jej požičala svoju kostymérku Katku Drobnú. Tá jej vyše pol roka pomáhala s oblečením. V rozhovore vysvetľuje: „Tieto služby pre mňa uhradila samotná Petra, ktorá sa takisto dlhodobo venuje pozdvihnutiu žien, a ja jej za to veľmi ďakujem. Katka však otehotnela, a tak sa problém s mojimi kostýmami vrátil do RTVS ako bumerang.“ Simona dostala novú kostymérku, ktorú pozvala domov, aby z jej šatníka vybrali pár outfitov. „Kým som mala svoje, bolo všetko v poriadku. Potom prišiel problém, keď som sa v závere roka dozvedela, že máme k dispozícii peniaze od RTVS a treba ich minúť, a tak sme mali ísť spoločne na nákupy a dohodli sme si termín. Vtedy však uzatvorili obchody pre neočkovaných a pani kostymérka nemohla ísť so mnou. Sama som teda behala po obchodoch a následne som v RTVS odovzdala niekoľko nakúpených outfitov. O to viac ma mrzí, že som z tejto spolupráce vyšla ako človek, ktorý údajne sklamal a nedohodol sa na termínoch. V tomto prípade už bol validný len názor pani kostymérky a celá záležitosť odišla do stratena. Vtedy som pochopila, že čo budem mať oblečené, je môj problém.“ Simonu v relácii už viac neuvidíme. A nebola jediná!

Podobne kedysi dopadla aj naša kolegyňa Silvia Pilková, ktorá napísala niekoľko kuchárskych kníh a vareniu a pečeniu sa venovala aj v našej redakcii. Keď si ju vybrali ako moderátorku do relácie Slovensko chutí v roku 2015, mala nakrútiť 40 častí a podieľať sa aj na scenári. Vo svojom statuse na sociálnej sieti vysvetľuje: „Dilema každého nakrúcania bolo, čo mi obliecť. Pozháňať 40 šiat v konfekčnej veľkosti 48 bolo vtedy nemožné. Tak sme objednávali cez internet, šili mi ich, nosila som si vlastné.“

Nevyhla sa ani poznámkam. „S úsmevom mi odporučili chudnúť a režisérka mi vravela, aké je ťažké strihať materiál, keď ma v zábere vidno z boku, lebo tam vidno dvojitú bradu alebo brucho.“ Každý riešil, ako vyzerá, nie jej prácu a to, či je dobré, čo robí. Ako vraví Silvia, len rok predtým schudla skoro 20 kilogramov a vypadali jej takmer všetky vlasy, ale komu to bude vysvetľovať? Nenávistné komentáre sa nevyhli ani jej, pamätá si, že ľudia boli schopní písať hrozné veci: „Treba ju zaklať, sviňu. Má spotené mapy pod pazuchami ako Sagan. V tých šatách je ako jaternica. Nechutná. Odporná. A podobne. Nikoho z týchto ,hodnotiteľov‘ nezaujímalo, že som napísala deväť kníh a zmapovala slovenskú tradičnú gastronómiu,“ vysvetľuje.

Silvia je smutná, ako sa ženy v spoločnosti stále posudzujú podľa toho, ako vyzerajú, nie podľa ich schopností. Silvia bola odmalička bacuľatá, ale pritom aktívne športovala. Ako vraví, prišli zranenia kolena a šport musela zredukovať, čo sa ešte viac podpísalo na jej váhe. Keď nakrúcala Slovensko chutí, urážanie jej postavy jej nerobilo dobre. „Som však dosť vyrovnaný človek, a tak ma to skôr namotivovalo zlepšiť kondíciu. Začala som preto s prechádzkami, plávaním a občas idem aj na bicykel či hrám plážový volejbal. O diéte nechcem ani počuť, len som si ňou rozhodila metabolizmus. Jem zdravo a striedmo, občas aj zhreším, ale viem, kde je hranica. No na druhej strane sa beriem taká, aká som. Som typ venuše, ale zároveň chcem byť zdravá.“

Silvia raz kdesi počula, že posudzovanie tela sa začalo vznikom telocviku na školách. „Je to možné. Dievčatá sa postavili do radu a ktorá neskočila skrčku cez kozu, tak bola tučné nemehlo. Sama som vyhrala najzdatnejšiu športovkyňu gymnázia, ale keď sa vyberalo na spartakiádu, pred celou triedou mi povedali, že som atletický a nie gymnastický typ a že ostávam doma. Ľudovo povedané, bola som príliš vysoká a tučná…“ Preto je presvedčená, že treba začať výchovou v školách a doma. „Je dôležité deťom povedať, že sme každý iný a že to nás robí jedinečnými. Že odlišnosť je v pohode a nie je to chyba,“ uzatvára Silvia

Akú ďalšie hanlivé nadávky si užila Simona? Čítajte v galérii...