Zákusky ako umelecké diela: Až vám ich je ľúto zjesť!

Dizajnérky tort a nebeských koláčikov pozdvihli "obyčajné" ženské pečenie na kus obdivovaného a plnohodnotného umenia. Najprv to boli formičky plné piesku, z ktorých vznikli nejedlé koláčiky vhodné na „čaj o piatej“ s trojročnými kamoškami. Potom prišlo prekážanie mame alebo starkej v kuchyni, motanie sa okolo rúry, čuchanie úžasnej vône a vylizovanie krému potajomky či úplne verejne. Prvé nevydarené pokusy končiace v koši nahrádzajú obstojné koláče, ktoré začínajú „žať“ zaslúžené pochvaly. Tento „postup“ pozná väčšina z nás, no sú aj také, ktoré doň pridali pár ingrediencií a rozhodli sa preraziť v sladkom biznise, ktorý môže byť niekedy poriadne horký. Hoci im mnohí chceli „osladiť život“ a zabrániť im v ich úspechu, tri talentované dizajnérky sladkostí im hodili torty za desiatky tisíc dolárov priamo do tváre.

Da Vinci v oblasti sladkostí, newyorská koláčová diva či kráľovná tort, to je len pár superlatívnych prezývok sivovlasej dámy s obrovskými čiernymi okuliarmi. Sylvia Weinstock začala vytvárať sladké kreácie na začiatku 70. rokov a postupne sa „prepiekla“ až do centrály na Manhattane, kde telefón neprestáva zvoniť. Volajú zväčša prudko „neznámi“ ako Clintonovci, Kennedyovci, finančníci, šéfredaktori magazínov zvučných mien a celebrity. Jej skúsenosti oceňujú predovšetkým bohaté nevesty, ktoré si neváhajú objednať tortu v cene dvojizbového bytu. Sylvia s celým jej tímom však najviac obľubuje „večné“ nevesty ako Liza Minnelli či Jennifer Lopez, ktoré už síce vystriedali niekoľko zásnubných prsteňov, ale dizajnérka svadobnej torty ostáva vždy rovnaká.
Keby boli Sylviine torty iba pekné, zrejme by také oslavované neboli. Jej filozofi a je v dôkladnej príprave a komunikácii s objednávateľom. „Bavím sa s klientmi o tom, na akú príležitosť ideme piecť. Čas, ročné obdobie a lokácia udalosti sú veľmi dôležité,“ vraví svetoznáma dizajnérka koláčov. Debata pokračuje vyjasnením si chutí a asistenti naservírujú potenciálnym klientom niekoľko koláčov na ochutnávku. Sylvia má najradšej ľahkú citrónovú chuť s čerstvými malinami, no veľa jej klientov preferuje čokoládu s karamelom a prímesou vanilky, úvodná konverzácia je preto nevyhnutná. Dizajnérku zaujíma každý detail udalosti, na ktorú ide piecť. Či sa na nej zúčastní viac žien alebo mužov, lebo muži majú radšej silnejšie chute čokolády a orieškov, zatiaľ čo ženy sú viac na ovocné, ľahké chute. Budú na akcii alergici, ak áno, prekážajú im oriešky, exotické ovocie alebo niečo iné? Interiér alebo exteriér? Ak ide o interiér, je v ňom klimatizácia? A ak sa všetko odohráva na pláži, je farba mora zelená alebo modrá? Lebo sú farby, ktoré sa hodia viac, a také, ktoré sa nehodia vôbec. Večera alebo bufet? Jeden dlhý stôl alebo malé oddelené stoly? Sylvia sa pýta na všetko. Nič jej nesmie ujsť, dokonca pri svadbách zohľadňuje aj farbu pleti mladomanželov, nehovoriac o svadobných šatách nevesty. Je jedno, či ide o kreáciu s kvetmi, alebo štrnásťkarátovými plátmi z jedlého zlata, pekárka si potrpí na unikátnosť a tvrdí, že dve rovnaké torty ešte neurobila.

Všetko sa to začalo pred vyše tridsiatimi rokmi, keď sa Sylvia rozhodla spojiť pekárske schopnosti so záľubou v ručných prácach. Hneď na začiatku pochopila, že samotná torta sa musí piecť na poslednú chvíľu, aby bola čerstvá, zatiaľ čo ozdoby sa tvoria v časovom predstihu. Každá jedna ozdoba je jedlá a musí sa čo najviac podobať na skutočnosť. „Verím na pečenie prvotriednych koláčov, takých, ktorých chuť si ľudia zapamätajú a budú po nich túžiť znova a znova.“ Sylvia si cení „koláčovú“ diskrétnosť. Jej zamestnanci nesmú prezrádzať, na akej zákazke práve pracujú, až do odvolania. A teraz tá kyslejšia časť. Cena. Torty od Sylvie Weinstock, chránené ako korunovačné klenoty a uložené v chladiacich trezoroch, nie sú pre každého, hoci... „Snažíme sa vyhovieť všetkým, samozrejme v rámci možností,“ hovorí pekárka a dodáva, „ale viete, keď má niekto svadbu za milióny dolárov, moja torta za 50-tisíc je tá najlacnejšia položka.“ Ak budete mať prebytočnú pozvánku na takúto svadbu, ozvite sa nám s dôverou.

V meste hriechu a hazardu uprostred Nevadskej púšte robí na objednávku koláčiky, mafiny aj luxusné torty čokoládová kráska Lacia McKee. Typické je pre ňu experimentovanie s príchuťami. Stálych je trinásť, no nepretržite vymýšľa nové a nové. Arašidové maslo zmiešané s mliečnou čokoládou a kokosom, mätová biela čokoláda alebo vanilkovo-jahodová pena s píniovými orieškami pre šoférov. Horká čokoláda s bielym rumom a malinovou šťavou či vodka v citrónovej poleve pre tých, čo majú zabezpečený odvoz. Najčastejšie objednávaným koláčom je The Sexxy Redd Velvet (Sexi červený zamat), v ktorom sa taliansky trpkosladký likér Amaretto mieša s bielou čokoládou, so sladkou smotanou a s pekanovými orechmi. Mňaaam!!
Lacia začala s pekárskymi pokusmi, keď mala desať. Uvedomila si, že jej mama síce nevie piecť, no doma je vždy dostatok výborných koláčov. Pochádzali od Laciinej starkej, ktorá nemohla počúvať požiarne hlásiče, keď sa jej dcéra náhodou snažila niečo upiecť. „Každá významná udalosť sa mi spája s koláčmi od mojej starej mamy. Nechala ma zdobiť, učila ma a odovzdávala mi všetko, na čo sama prišla. Verila vo mňa.“ V rodine McKeeovcov sa požiarny hlásič začal ozývať čoraz menej. A nebolo to tým, že by ho niekto vypol. Neskôr sa zakladateľka Hott Cakez motala okolo rúry už len sama a je to tak dodnes. Najradšej vybavuje objednávky osobne, v nevyhnutných prípadoch si zavolá na pomoc mladých začínajúcich pekárov, ktorým môže odovzdať svoje skúsenosti. Pomerne odvážny krok, keď vezmeme do úvahy, že v cukrárskom biznise sú spoločnosti s desiatkami zamestnancov, ktoré sa snažia brať prácu drobným „koláčovníčkam“.

„Nechcem po nikom šliapať, netúžim hrať nečistú hru, len aby som získala objednávku. Koncentrujem sa na svoju prácu, nezaujímajú ma iní, zaujímam sa iba o seba,“ vysvetľuje svoju stratégiu Lacia a zdá sa, že zatiaľ jej vychádza. Vyhľadávajú ju družičky a družbovia, ktorí si želajú provokatívnu tortu na rozlúčku so slobodou. Často vymýšľa jedinečné koláče na párty po premiérach rôznych šou, akých je v Las Vegas milión. Sexi a rozpaľujúce, také sú jej zákusky podľa slov tých, ktorí mali možnosť ich ochutnať.
Nezamrazí vás ani pri ich cene. Miniatúrne torty si môžete v štýlovej škatuľke odniesť už za 18 dolárov, s veľkosťou a požiadavkami však rastie aj hodnota. Bolo by treba rozbiť viac ako len jedno prasiatko, aby sme povedali pravdu.

Lisa Colley piekla dvanásť rokov, ale smotanu zlízali iní, rozumej majitelia cukrární, pre ktorých pracovala. Ukrývala sa za poschodovými tortami, až kým si jej talent nevšimli producenti televíznej šou Fabulous Cakes (Báječné koláče) a redaktori svadobných magazínov. Začala cestovať po celej Amerike a predvádzať umenie obalené fondánom alebo maslovým krémom. Prezývajú ju sladká maliarka, lebo to, čo aplikuje na svoje torty, by ocenili aj svetové galérie. „Navrhujem tortu spolu so zákazníkmi. Zaujíma ma hlavne, čo chce klient, ja to už potom iba navrhnem,“ opisuje tvorivý proces Lisa. Skromnosť bokom, lebo „len navrhnem“ v skutočnosti znamená: urobím všetku prácu a nestíham ani spať. Nehovoriac o tom, že svoj výtvor sama dovezie až na miesto konania udalosti, čo si vyžaduje naozaj pevné nervy a sakramentsky dobrú poistku. Áno, nazdávate sa správne, torta je často oveľa drahšia ako samotné auto. „Pri prevoze som už zažila asi všetko, ale ako zázrakom sa torte nikdy nič nestalo,“ smeje sa Lisa. Čo tam po tom, že ona sa zranila alebo že auto bolo zdemolované. „Raz sme tortu doručili v sanitke, ale to bol extrém.“

Zdá sa, že Lisa rozhodne nepatrí medzi typy, čo sa vyhovárajú, a svoju prácu berie smrteľne vážne. Ochutnávka je podľa nej jedna z najdôležitejších častí prípravy predovšetkým preto, že táto cukrárka málokedy robí tortu s jednou chuťou. Pri poschodových kreáciách si objednávatelia vyberajú minimálne zo štyroch. „Každému lahodí niečo iné, preto ponúkam možnosť, aby každé poschodie chutilo odlišne,“ vysvetľuje. Po pečení prichádzajú hodiny a hodiny ručnej práce. Každá ozdoba musí byť jedlá, ale zapadať aj do celkového konceptu. Nesmie sa stať, aby nejaký maškrtník zjedol dekoráciu a museli by ho odviezť na pohotovosť, lebo by sa ukázalo, že zjedol niečo plastové. Lisinou špecialitou sú svadobné torty, za ktoré už získala toľko ocenení, že jej na ne nestačia steny v kancelárii. Často si od svadobného páru ako prvú vypýta pozvánku. Nie preto, že by sa chcela nanútiť medzi hostí, ale štýl a vzory z pozvánky aplikuje na tortu. „Keď vidím nevesty rozplakať sa od radosti, viem, že som vykonala dobrú prácu. No úplne istá som si až vtedy, keď mi ženích po svadbe prezradí, že si potajomky odkrajoval z torty a nechcel sa s nikým rozdeliť.“