Zamiloval som sa do vydatej ženy! Trvalo roky, kým opustila muža a teraz... Toto musím znášať

Šéf ma poslal na seminár, na ktorý sa mi vonkoncom nechcelo ísť. Malo to byť vo štvrtok, v deň, keď som hrával s partiou futbal a neskôr sme vždy skončili v obľúbenom podniku. Po oficiálnej časti bola recepcia. Povedal som si, že sa aspoň dobre najem, keď už mám pokazený večer.

Pri stole s pitím mi padla do oka nežná blondína. Bola milo neobratná a všimol som si, že aj trocha nervózna. Dal som sa s ňou do reči. Volala sa Anka a vysvitlo, že na akcii sa ocitla náhodou. Jej známa mala na starosti občerstvenie, ale vypadol jej barman. Anka sa ponúkla, že jej pomôže, aj keď nalievanie drinkov bolo na míle vzdialené od odboru, v ktorom pôsobila. Pod veľmi priehľadnou zámienkou som si vypýtal jej číslo a o týždeň som jej napísal správu.

V odpovediach bola taká, akú som si ju pamätal. Milá, vtipná. Písali sme si pár týždňov, keď som ju pozval na rande. Vykrúcala sa, až priznala, že je vydatá. Bol som zaskočený, načo mi vôbec dávala číslo? Nebol som typ, pre ktorý niečia obrúčka znamenala výzvu na získanie zárezu na posteli. Pustil som ju z hlavy.

O mesiac sa mi ozvala, že má voľné lístky na koncert. Chcel som ju podpichnúť, či manžel nemôže, ale nechal som to tak. Chcel som ju vidieť. Koncert bol skvelý, Anka očarujúca. Neskôr sme skončili v bare, stále sme sa mali o čom rozprávať. Po tomto stretnutí som s ňou ostal v kontakte. Pravidelnom a osobnom. Zdôverila sa mi, že je takmer dve desaťročia vydatá, ale s manželom je to už len rutina. Dávno by sa rozviedla, keby jej muž nebol od nej závislý a ona ho neľutovala. Viem, že podobnými historkami skôr kŕmia ženatí muži naivné milenky. Pri Anke som však vedel, že to myslí úprimne. Bola ten typ, ktorý vždy berie ohľad na ostatných.

Naše stretnutia boli čoraz častejšie a naberali na intenzite. Po čase sme sa už ani neskrývali, a preto som čakal, že sa s mužom porozpráva. Pre Anku však nikdy nebola vhodná chvíľa na rozchod. Manželovi sa nedarilo v práci, potom sa mu zhoršil zdravotný stav. Myslím si, že Ankin manžel by musel byť úplný hlupák, ak by si nevšimol, že jeho manželstvo je v troskách, ale nechal som to na ňu, nech to rieši tak, ako to cíti. Je však pravda, že pohár mojej trpezlivosti párkrát pretiekol a rozišli sme sa.

Až po neuveriteľných dvoch rokoch našla odvahu a manželovi vysvetlila, ako sa veci majú, a nasťahovala sa ku mne. Môj dobrý pocit však netrval príliš dlho. Ankin ex sa síce zmieril s tým, že jeho žena od neho odišla, ale nemienil sa vzdať kontaktu s ňou. Keď ochorel, prvý, komu volal, bola Anka. Veď kto sa o neho po tie roky staral? Anka vždy k nemu nabehla a robila, čo potreboval. Ale postupne jej začali telefonáty od bývalého liezť na nervy. Vždy, keď sa na displeji objavilo jeho meno, len prevrátila oči, no nemala to srdce nedvihnúť mu. Viem, že mala výčitky, že ona je tou skazenou mrchou, ktorá podvádzala a opustila ho. To bol jej spôsob, ako uľaviť svedomiu.

Ja som dosť trpezlivý typ, nerobím jej žiarlivostné scény, keď vidím, že aj tak toho má dosť. No niekedy už mám sto chutí ten telefón dvihnúť namiesto nej a vysvetliť dotyčnému, že Anka bola jeho manželka, nie jeho mama, svoj život si musí zariadiť sám. Tieto slová však musí počuť z jej úst...

Roman

Romanova trpezlivosť zodpovedá jeho láske. Je pekné, že sa rozhodol dať Anke čas, aby sa po svojom odpútala od minulosti – a že to nie je ľahké, hovorí príbeh sám za seba. Väzby sú väzby, ak s niekým prežijete toľký čas a zvyknete si na nejaký životný štýl, nie je ľahké to opustiť. Je to, ako keby ste strácali časť seba, preto je pre Anku určite zložitejšie vyriešiť túto situáciu ako pre Romana.