Na základnej škole som mala spolužiačku, s ktorou sme asi päť rokov boli najlepšie priateľky, sedeli sme spolu v lavici, vystrájali na dvore, hovorili si tajomstvá. Stredná škola nás rozdelila. Každá sme boli inde. Prestali sme sa stretávať.
Teraz sú z nás dospelé ženy a naše cesty sa opäť stretli. Mám svoju rodinu, manžela a dve dcérky. Prvorodená je z prvého manželstva, rozviedla som sa, pretože som nezvládala psychické a fyzické útoky exmanžela.
Kým ja som mala rodinu, Evka mala dlhoročného priateľa, ktorý po rodine túžil, ale ona nie. Chcela spraviť dieru do sveta, stať sa hviezdou. Bavilo ju nakupovať a starať sa o seba. Hoci nepracovala, míňala priateľove peniaze, no aj tak bola vždy nespokojná. Priateľ by jej zniesol modré z neba, ale aj to bolo málo. Po zásnubách si zbalila kufor a odišla do väčšieho mesta so slovami, že ona chce žiť.
Keď sa po mesiaci vrátila, jej snúbenec nechal prázdny byt, zobral si všetko, čo bolo jeho. Zdvihla telefón a vynadala mi, že som jej rozbila vzťah. Ostala som prekvapená, netušila som, čo sa stalo. Vrieskala po mne, že som ho zviedla, a preto ju nechal. Bola som v šoku, môj druhý manžel stál pri mne a všetko počul. Neveriacky krútil hlavou, čo to z nej vypadlo.
Potom som o nej rok nepočula, až sa zrazu ozvala cez správu, akoby sa nechumelilo, či skočíme na kávu. Nemohla som. Nemohla som sa tváriť, že je všetko v poriadku. Dopočula som sa, že si našla priateľa krátko po rozchode. Na stretnutie som nešla, tak mi ešte raz zavolala a pochválila sa, že priateľ je o desať rokov mladší, a pritom používala slovník pubertiačky a plný vulgarizmov. Pochválila sa, ako sa má dobre, že nakupuje tie najdrahšie značky, ktoré u nás nenájdem. Priateľ je krásny a z bohatej rodiny. Stratila hodnoty a tešila sa z pozlátky.
Do roka však otehotnela a chcela si založiť rodinu, no mladík si chcel užívať ako ona kedysi. Zrazu mu nestíhala a prestali si rozumieť. Chcela mať chlapa, ale mala len chlapca, ktorý nedospel. Ponižoval ju, urážal, začal byť hrubý. Narodil sa jej synček a všetko bolo ešte horšie. Prišla na to, že ju už počas tehotenstva podvádzal. Väčšinu času trávil s kamarátmi vonku. Preto tak, ako utiekla od dlhoročného priateľa, lebo chcel rodinu, teraz utiekla, lebo rodinu nechcel jej nový priateľ. Bolo mi jej ľúto.
Po rozchode sa chcela znovu stretnúť, už som nemala to srdce odmietnuť ju. Bola taká zlomená a nešťastná. Už sú to dva roky, čo je so synčekom sama. Nepreniesla sa cez to. Aj keď mi je ľúto, čo sa jej stalo, môže si za to sama. Nikto jej nebol dobrý a zrazu nebola dosť dobrá pre niekoho ona. Mala tendenciu zo všetkého obviňovať druhých a tváriť sa, že iba ona trpí. Takže nech sa jej snažím akokoľvek pomôcť, aj tak nič nechápem a nič neviem. A tak jedno stretnutie mi stačilo.
Svojím spôsobom ju mám rada, ale nemôžem s ňou tráviť čas, jej povaha ma ťahá dole. Stretávať sa s ňou znamená ubližovať sebe.
Aj vy máte zaujímavý príbeh? Napíšte nám!
Píšte na [email protected] a my vám za uverejnený príbeh pošleme knižné novinky ako darček! Ďakujeme, že tvoríte s nami obsah!
