Zdenka, šľachtiteľka psov: Vytvorila novú rasu

„Keď som bola trocha staršia, na cvičisku som videla, ako jeden pán trénoval staronemeckého pastierskeho psa. Bolo to čosi iné. Veľmi sa mi páčilo, že táto rasa aj po obrane na figuranta neútočila. Vrtel chvostom a už ho ďalej nebral ako toho, kto je zlý, ale ako kamaráta. Ostatné psy boli agresívne a stále na figuranta útočili,“ spomína na príhodu, ktorá onedlho nato „priviedla“ na svet aj vďaka Zdenke ďalšiu rasu. „So psami som robila odmalička, ale toto bola šanca mať svojho vlastného psa. Vtedy som na toho pána tlačila, aby zabezpečil šteniatka. Podľa mňa ma kvôli toľkému drankaniu aj trocha znenávidel, ale nakoniec sa rozhodol, že áno...“ smeje sa Zdenka. Keď sa narodili, ihneď si zobrala jedného psíka.

Kríženie kvalitných rás

Párením staronemeckého pastierskeho psa a belgického ovčiaka uzrel svetlo sveta nový havko, ktorý svojimi povahovými vlastnosťami predčil všetky očakávania. „Pri párení sa použil pes s rodokmeňom, aby sa zachovala čistokrvnosť. Belgický ovčiak bol vtedy najlepší, nemal žiadne nedostatky a vzhľadom na svoju dlhosrstosť sa najviac podobal na staronemeckého pastierskeho psa,“ ozrejmuje Zdenka. Keďže ho po vyšľachtení ktovie prečo Nemci nechceli presadzovať medzinárodne, spolu s ďalšími chovateľmi sa vo federácii kynológov rozhodli, že mu dajú názov čierny šery. „Dohodli sme sa na tom s kolegami, ktorí povedali, že som sa na tom podieľala najviac, hoci i oni odviedli významnú časť práce. Preto vznikol šery ako odvodenina môjho priezviska. Keď sme to dali na papier, už to sranda nebola, hoci som si myslela, že kolegovia žartujú,“ spomína skúsená odborníčka.

V roku 2008 ho uznali medzinárodne

Čierny šery má netušené vlastnosti, ktoré ocení každý majiteľ. „Je to veľmi pokojný pes, ale v prípade potreby sa vie aj nazlostiť. Majiteľ v ňom nájde priateľa aj ochrancu, príjemného spoločníka. Môžete s ním ísť hoci aj do hotela, hocikam,“ odporúča. Šery je vďaka kombinácii umne zvolených rás pri párení psychicky veľmi vyrovnaný. „Väčšinou si ich berú citovejší ľudia ako spoločníka. Pes ich sprevádza takmer všade.“ Na majiteľa je veľmi viazaný, ale je schopný aj ochrániť, presne vie, čo má kedy spraviť. „Keď je napríklad priviazaný, nikto sa k nemu nesmie priblížiť, pretože pes cíti, že by mohol byť v ohrození. Bude zastrašovať štekotom, ale nepohryzie. Tu je viditeľný rozdiel napríklad medzi týmto psom a nemeckým ovčiakom.“ Ak pohryzie, je to to posledné, ale iba v prípade, keď ho zaženiete do úzkych. Napokon, dokáže to aj dobromyseľný labrador.

Skvelý pes aj pre nevidiacich

Anna Bognárová stratila zrak pred štyrmi rokmi. „Vysvetľovala mi, že ju už dvakrát prepadli, lebo sa nedokáže brániť. Šeryho si vybrala najmä vďaka povahovým vlastnostiam. Chcela však bradatého psa. Nuž som jej povedala, že sú aj také. Dokonca si mohla vybrať aj medzi krátko- a dlhosrstými,“ prekvapuje nás pani Zdenka. Pani Anna túžila po intelegentnom plemene s vlastnou hlavou. „Nechcela som ho len ako zdravotnú pomôcku. Potrebovala som spoľahlivého spoločníka. Napríklad keď som v byte, neviem odsledovať, čo robí môj hosť. Prípadného agresora vyšteká, upozorní ma, že sa niečo deje. Pani Zdenka dopĺňa: „Rozdiel medzi týmto plemenom a bežne známym psom pre nevidiacich, labradorom, je v tom, že labrador je poľovné plemeno, ktoré je divokejšie. Zaujímavosťou tohto plemena je aj to, že keď psa odvolám od honcujúcej suky, poslúchne ma, čo nebýva pri iných plemenách také samozrejmé,“ spokojne zakončuje sympatická Zdenka.