Ženy, ktorým budete ZÁVIDIEŤ: Stalo sa im v živote to, o čom mnohé iba snívajú...

Na deň, keď som sa prvýkrát naozaj zaľúbila, spomínam veľmi veľmi často. Mala som vtedy 12 rokov. Prišla som do letného tábora a všimla som si ho už keď sme vyťahovali z auta mojich rodičov kufre. Usmial sa na mňa. Volal sa Martin, bol odo mňa starší o tri roky a práve prišiel na celé prázdniny na Slovensko k babke, a z toho na dva týždne do tábora. Inak žil v Anglicku , presnejšie v Londýne. Hneď sme sa spriatelili a sadli sme si ako puzzle. Akoby bol moja druhá polovička. Veľa sme sa rozprávali, smiali, naháňali, kúpali v jazere, opekali a došlo aj na prvé nesmelé nežnosti aj prvý bozk. „Raz si ťa vezmem za ženu,“ povedali mi a pritisol si ma k sebe. Doteraz viem precítiť to, čo som cítila vtedy. Bola som najšťastnejšia na svete a predstavovala som si, ako ma raz vedie v k oltáru, ako sa z nás stane rodina a budeme mať spolu deti a budeme naveky šťastní. Ale… Obaja sme vedeli, že to nebude ľahko zrealizovateľné, keďže on žil v Kanade. „Budeme si každý týždeň písať a raz za mesiac si budeme volať,“ dohodli sme sa. Nikdy nezabudnem, ako som vyčkávala poštárku.

Tie listy mám doteraz odložené. Písal mi v nich, že ma ľúbi a že stále na mňa myslí. Boli v nich básničky, nakreslené srdiečka, dokonca sa pokúsil nakresliť aj nás dvoch ako nevestu a ženícha. Nikto iný preto pre mňa neexistoval a absolútne som bola presvedčená, že nám to vydrží a naša láska bude večná. Lenže po Vianociach toho roku prestali listy chodiť. Ani nezvonil telefón. Čo sa stalo? - vírilo mi hlavou. Tak som mu napísala ja, hoc na rade bol on. Na môj list prišla odpoveď asi tak o mesiac. „Chcem, aby si vedela, že si bola pre mňa naozaj dôležitá a že som bol do teba naozaj zamilovaný, ale toto nemá význam. Sme od seba ďaleko a ja som pochopil, že sme ešte deti. Prepáč. V lete neprídem. Tento rok príde babka s dedkom k nám do Londýna. Uvidíme sa najbližšie až na ďalší rok…“ plakala som, keď som čítala slová, ktoré ma zraňovali.

Samozrejme, že som sa z toho otriasla, ale vtedy to bola rana, ktorá ma na pár dní úplne položila. Prešli roky a ja som začala učiť na súkromnej jazykovej škole angličtinu. A kto sa stal mojím kolegom? Martin! Vrátil sa po rozvode žiť na Slovensko. A keďže aj ja som bola v tom čase rozvedená, a stará láska nehrdzavie, dnes sme opäť spolu. Po dlhých rokoch som mala pri ňom tie isté pocity ako to malé dievča a mám ich doteraz. Preto som mu na otázku: „Vezmeš si ma?“ bez rozmýšľania odpovedala ÁNO!