Žijeme spolu dvadsať rokov

Chcelo to zmenu

VERONIKA VICENOVÁ (44):

Keď sme sa zoznámili s Mariánom, mala som dvadsať a každý z nás mal iný životný štýl. Ja som vyrastala na vidieku, mali sme záhradu, vinice. On bol športovec, lyžoval, cestoval. Získaval si ma, zasväcoval do svojich koníčkov, naučil ma zobrať si batoh a vyraziť niekam von. Páčilo sa mi to. Až tak, že sme sa po štyroch rokoch chodenia zobrali. Aj v našom prípade platí, že protiklady sa priťahujú. Napríklad ja som vždy mala rada vanilkovú a čokoládovú zmrzlinu. Mariánovi chutia ovocné. Keď poviem, že niečo je červené, on, že oranžové. Zvláštne – na rovnakú vec máme úplne odlišný názor, ale vždy sa dohodneme. Naučili sme sa jeden druhému prispôsobovať, hoci pripúšťam, že tou dominantnejšou vo vzťahu som ja. Keď sme prekročili štyridsiatku, v našom okolí sa začali rozpadať man-želstvá. Kríza stredného veku? Skôr nedostatok pozornosti. Podľa seba viem, že partneri, ktorí spolu prežijú desiatky rokov, potrebujú zmenu. Nielen preto, že sa naša štvorčlenná rodina v panelákovom byte už tlačila, pustili sme sa do stavby domu. Vedeli sme, že s každou stavbou je kopa starostí, ale aj to, že veľká zmena dá spoločnému životu nový rozmer. Dnes môžem dlhoročným manželom odporúčať – naberte si starosti, ktoré vás budú spájať. V novom dome si oživujeme vzťah pohodou, nie pohodlím. Keď naše dospelé deti niekam idú, urobíme si atmosféru. Sviečky, dobré jedlo, víno... A Marián mi roky nosieva kvety. Minule to boli tulipány, dnes ruže. Sú to drobnosti, ktoré dokážu veľmi veľa.Je večer, ja sedím na gauči a sledujem svojho manžela. Promenáduje sa v obývačke len v bielizni a niečo mi zanietene rozpráva. Nevnímam jeho slová, pozorne si ho prezerám. Za tie roky sa dosť zmenil – narástlo mu bruško, aj vlasov má už pomenej. Len oči má rovnaké ako vtedy, keď som sa do neho zaľúbila. A zrazu si uvedomím, že ho stále milujem.

Kríza nás posilnila

MARIANA KOPELMANOVÁ (54):

Pochádzam z Užhorodu, rovnako ako manžel. A hoci sa naše rodiny roky poznali, Jozefa som prvýkrát stretla, až keď som mala 23 rokov. Mladý huslista práve pricestoval z Kyjeva. Tak dobre sme sa spolu cítili, že sme spolu strávili celý deň. A potom druhý aj tretí a o pol roka, sme sa vzali. Jozef hral v košickej filharmónii, v Slovenskom komornom orchestri u Warchalovcov, koncertoval po celom svete. Hoci bol dlhší čas v USA a všetky moje kolegyne mi farbisto vykresľovali, čo všetko sa môže stať, keď je muž a ešte umelec sám, nikdy som nezapochybovala o jeho vernosti. Vedela som, že rodina je u neho na prvom mieste. Keď sa vrátil z koncertov, sedel doma a ani mu nenapadlo ísť s kamarátmi na pivo. Hoci sme podobní, kým ozubené kolesá zapadnú do seba, trocha to trvá. Môj muž mal (a má) svoje rituály: telefónne čísla si zásadne zapisuje na papieriky a potom ich hľadá. Ja zasa všetko ukladám, aj tie nešťastné papieriky. No a keď nemohol nájsť telefónne číslo, ktoré si SEM zapísal a TU položil, reagoval ako všetci emotívni a precitlivení umelci – prchko. Jeho papieriky radšej nechávamna pokoji, pre istotu ich prepíšem do nášho domáceho telefónneho zoznamu. Vyzerá to, akoby najväčším problémom nášho manželstva bola moja poriadkumilovnosť a Jozefovo hľadanie telefónnych čísel. Nie, najťažšie obdobie prišlo s jeho problémami s chrbticou. Huslisti stoja a hrajú dlhé hodiny v neprirodzenej polohe. Spočiatku to vyzeralo, že rehabilitácia všetko napraví, ale nakoniec musel prestať s koncertovaním. Len ťažko si predstaviť, čo pre umelca v najväčšej sláve znamená odložiť svoj nástroj. Chápala som, čo sa v ňom odohráva. Aj preto nás kríza nerozdelila, ale ešte viac zblížila. Jozef dnes učí na Vysokej škole múzických umení a koncerty skôr organizuje, ako na nich hrá. Naše manželstvo funguje rovnako už úžasných 32 rokov. Už nie je taký prchký a emotívny ako kedysi a – veľa mi pomáha. Namiesto čiernej hrivy má šediny, pribudlo mu bruško, ale to mám aj ja. Pre mňa zostal fešákom a stále impozantným a príťažlivým mužom.

ZLATÉ PRAVIDLÁ DLHOTRVAJÚCICH VZŤAHOV:

1. Beriete ho takého, aký je, nechcete ho zmeniť.
2. Môžete sa naňho stopercentne spoľahnúť.
3. Naučíte sa zmysluplným kompromisom.
4. Sústredíte sa na hlavné veci – vernosť, dôveru a porozumenie.
5. Hovoríte s ním. Pustíte ho k slovu, pretože na dialóg sú potrební dvaja.
6. Nezabúdate na malé prekvapenia.
7. Vychutnávate si spoločný čas.
8. Pozitívne ho motivujete.
9. Nekritizujete ho, ale chválite.
10. Máte čas aj pre seba.
11. Viete, že najzdravšou obranou je humor.
12. Ak máte problémy, nemyslíte na rozchod, riešite ich.

AKO ZVLÁDNUŤ KRÍZU

Boli ste presvedčené, že stačí, keď sa máte radi. Mysleli ste si, že láska hory prenáša. Že dobrí muži automaticky robia svoje ženy šťastnými. Že manželia sa majú o povinnosti deliť rovnako. A že medzi vami nemajú byť žiadne tajomstvá, pretože ste k sebe úprimní. To všetko sú len mýty! Ak to v poslednom čase vo vašom vzťahu škrípe, nič nie je stratené. Urobte si spoločný predĺžený víkend, nalaďte sa na rovnakú vlnovú dĺžku a držte sa našich rád.
- Neriešte žiadne problémy. Uvoľnite sa, vyhnite sa rozhovorom o vážnych problémoch (aj tak by ste nenašli riešenie).
- Nekritizujte ho, buďte k nemu citlivá a milá.
- Urobte si radosť a na chvíľu sa venujte sama sebe.
- Vyjasnite si, čo si na partnerovi a vašom vzťahu ceníte.
- Urobte niečo, čo ste dlho odkladali.