Zistila až pri otcovom HROBE, že viedol dvojitý život: Mal ďalšiu ženu a dcéru! To KEDY stihol?

Môj otec mal zamestnanie, ktoré si vyžadovalo cestovanie. Týždeň bol na služobnej ceste, týždeň bol s nami doma. Spolu s mladšou sestrou sme sa vždy veľmi tešili na to, kedy už príde a bude nám rozprávať, čo všetko videl a zažil. Vtedy bolo totiž cestovanie do zahraničia náročné a nie každému sa pošťastilo vycestovať z našej malej krajiny. Počas týždňa, keď bol doma, sme si jeho prítomnosť užívali naplno. Chodil s nami na výlety, do múzea, kina, čítal nám rozprávky. Bol to pre nás ten najdokonalejší človek na svete. Vtedy sme ani len netušili, že skrýval kruté tajomstvo. Netušila to ani naša milovaná mama...

Videla svoje mladšie ja
Čo nikto nečakal, milovaný otec dostal infarkt a zomrel. Bola to pre nás krutá rana, mal necelých sedemdesiat rokov. Ja a sestra Monika sme sa snažili byť mame čo najväčšou oporou, hoci každá z nás prežívala vlastný smútok a bolesť zo straty otca. Počas pohrebu som premýšľala nad tým, čo všetko pre mňa tento muž znamenal, koľkokrát mi pomohol a čo všetko mi do života dal. Keď sa smútočný zástup tých, ktorí nám chceli kondolovať, končil, podávala mi ruku žena mladšia odo mňa o pár rokov. Šokovane som jej pozrela do tváre a pretrela si slzavé oči. Akoby som sa dívala do zrkadla. Rovnaké vlasy, oči aj tvar nosa. Popriala mi úprimnú sústrasť a odišla.

Šokujúce oznámenie
Keď sme sa s rodinou, príbuznými a priateľmi poberali z cintorína na miesto, kde mala byť smútočná hostina, opäť som ju zbadala. Postávala pri dome smútku a podopierala staršiu plačúcu ženu. Boli z otcovej práce? Bolo na nich čosi zvláštne. Nesmútili ako kolegyne, ale skôr ako… ako my, preblyslo mi hlavou. Keď som spoločne s mamou a so sestrou prechádzala okolo nich, obe ženy sklopili zrak. Poprosila som Moniku, aby odprevadila mamu, že som ešte na niečo zabudla a musím sa vrátiť na faru. Vrátila som sa k ženám, ktoré teraz stáli už pri hrobe môjho otca a vo vzájomnom objatí srdcervúco plakali. „Prepáčte, odkiaľ poznáte nášho ocka?“ spýtala som sa nedočkavo. „Ospravedlňujem sa, ale asi by sme sa mali porozprávať, Veronika,“ oslovila ma menom moja mladšia verzia a mňa sa zmocnil nepríjemný pocit. Odkiaľ pozná moje meno a prečo ma tak dôverne oslovila? „Som Gabika, vaša sestra. Váš otec bol aj môj otec,“ povedala priamo a ja som na ňu pozerala s otvorenými ústami. Čo sa pomiatla? Pokrútila som hlavou „Ja vás nepoznám,“ odvetila som rázne, ale hlas sa mi triasol. Stála som ako prikovaná, nevedela som sa pohnúť ani nič povedať.

Viedol dvojitý život
No pridala sa aj druhá žena a mne nezostávalo nič iné, len ich počúvať. Jej matka mi vykresľovala obraz o mojom dokonalom otcovi, ktorý sme poznali aj my, len z ich perspektívy. Ten môj sa však rýchlo začal trhať. S kým sme to tak dlho žili? Ako obe ženy rozprávali príbeh nášho otca, veľa vecí mi začalo dochádzať. Prečo boli jeho služobné cesty pravidelné, prečo nikdy nerobil nič spontánne, prečo sa všetko muselo vopred plánovať... Áno, inak to nešlo, keď mal ešte paralelnú rodinu. Keď som sa konečne spamätala, začala som si veci triediť v hlave podľa toho, čo mi hovorila moja nevlastná sestra Gabika s jej mamou.

Všetky ich miloval
Otec bol ženatý s našou mamou asi päť rokov, keď sa na služobnej ceste stretol s Danou, Gabikinou mamou. Bola úplne iná ako naša mama, extrovertná, vtipná a nezadaná. Spočiatku to bolo nevinné, išlo len o občasné intímne schôdzky, ale postupom času sa do Dany zamiloval. Očarenie prerástlo v lásku a vzťah, ale diskrétne. Ona vedela, že je ženatý a má dve dcéry, nič jej netajil. Nedokázala ho však opustiť. Neskôr otehotnela a porodila dcéru Gabiku, o šesť rokov mladšiu odo mňa. Otec ju miloval, ale aj svoju manželku a nechcel sa rozviesť. Zároveň odmietal ukončiť vzťah s Danou, s ktorou mal dieťa. A tak sa rozhodol žiť dva životy – jeden verejný, druhý tajný.

List na rozlúčku
S mojou novoobjavenou nevlastnou sestrou sme si vymenili kontakt a pobrala som sa na kar za rodinou. Nedokázala som to povedať ani Monike, mame už vôbec. Samej mi bolo úzko z toho, čo som zistila priamo pri otcovom hrobe. Uplynuli dva týždne od po­hrebu, keď sa ozvala Gabika. Našla vraj u nich doma list, ktorý napísal otec pred pár rokmi, keď sa dozvedel, že má choré srdce. List bol adresovaný mne, mame a sestre. Napísal v ňom, že sa nám ospravedlňuje, že nám celý život klamal a tajil existenciu druhej ženy a nevlastnej sestry. Ukázala som ho aj Monike, mame však nie. „Miloval som vás všetkých a bol by som rád, keby ste sa spolu stýkali. Viem, že to pre vás nebude ľahké a že mi to možno nikdy neodpustíte, ale verte mi, že ma to veľmi mrzí. Nikdy som vám nechcel ublížiť.“ Ockov list síce mnohé vysvetlil, ale v tej chvíli som netušila, či mu budem schopná odpustiť. Ktovie, možno raz príde čas, keď s Gabikou zájdem na kávu a zblížime sa. Zatiaľ sa však s otcovou druhou rodinou vidieť nechcem. Viem, že raz tú odvahu nájdem a otcovi odpustím.