Život na farme? Nič nie je zadarmo! Pred kozou Lízou mala najväčší rešpekt
8. 6. 2014, 13:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 12:21)

Zdroj: Miro Mikuláš
Anna pracuje ako učiteľka na základnej škole. Jej srdcovkou je okrem učiteľovania rodinná farma zameraná na chov kôz. To však nie je všetko.
Farma Diana
Anna Hamerlíková (50) z Jablonice
„Máme aj chovateľskú stanicu nemeckých ovčiakov, ale aj sliepky, králiky a poštových holubov,“ vypočítava pani Anna, ktorá okrem starostlivosti o farmu vedie aj kynologické cvičisko. „Zo začiatku som s manželom aj inými psovodmi chodila vyhľadávať ľudí v ruinách, v lesnom teréne alebo po povodniach či zemetraseniach. Je to úžasný pocit, keď strateného človeka nájdete. Nikdy však neviete, ako nájdený človek zareaguje a čo bude v tej chvíli pre neho najlepšie. Je to vysoký adrenalín, kedy človek preverí aj sám seba, čoho všetkého je schopný,“ prezrádza na úvod.
Zdroj: Miro Mikuláš
Anna Hamerlíková (50), farma Diana
Psy, rybičky aj korytnačky
Psy, rybičky aj korytnačky „Od detstva som ako každé malé dieťa chcela zvieratko. Začala som rybičkami, korytnačkou. U babky som mala kuriatka, husi, kačice.“ Takže azda nikoho neprekvapí, že vo svojej záľube pokračuje dodnes. A tak na farme postupne pribúdali aj sliepky či králiky. Manžel Štefan, ktorý tiež pracoval v školstve, sa roky venoval chovu poštových holubov. „Obľúbila som si ich aj preto, lebo majú nádherné ľúbostné tance,“ hovorí s úsmevom. „Neskôr v roku 1994 doviezol manžel prvú kozu. Mali sme vtedy malé deti a povedali sme si, že keď budú choré, kozie mlieko je zdravé. A keďže u nás platí zásada, že jednému je samému smutno, vždy sme mali ku každému zvieraťu pár. Keď však boli dve samičky, už musel byť aj samček, a tak to bolo aj s kozami. Teraz máme sedem dojných kôz, ale mali sme ich aj vyše dvadsať,“ vypočítava skúsená farmárka.
Nečakané tajomstvo
Manželia sa s kozami pustili do priateľského spolužitia. „Ráno aj večer treba dojiť, dodržiavať časový harmonogram. Nemôžete niekam odísť, pretože by vám mohla odísť aj koza, napríklad so zápalom vemena.“ A to by veru bola škoda, najmä ak spomenieme, že sa jedného dňa pri ich bráne zjavil pán a spýtal sa: Vy máte kozu s týmto číslom? „Pozerali sme sa na neho ako vystrelený puk: koza a číslo? Kto to kedy videl! Tak vošiel do dvora a ukázal nám v jej uchu tetovanie. Doniesol aj rodokmeň, a tak sme sa dozvedeli, že je v celoslovenskej databáze. Povedal tiež, že je to výnimočné zviera – matka capov, čo je zvláštne označenie, a takých je na Slovensku málo. A takáto koza si chodí u nás po dvore! Hneď som pred Lízou mala väčší rešpekt, bola to dáma,“ smeje sa pani Anna. A aj preto neprekvapí, že šikovní manželia za svoje farmárčenie získali v roku 2007 titul Najlepší slovenský chov a majú v maštali niekoľko slovenských šampiónov.
Zdroj: Miro Mikuláš
Anna Hamerlíková (50), farma Diana
Nič však nie je zadarmo, život so zvieratami je krásny, ale aj náročný. „Okolo pol šiestej podojíme a skôr ako idem do školy, urobím syr alebo nafľaškujem mlieko, takže pripravím to, o čo je záujem, a cez deň produkty predávame. Tým sa však práca na farme ani zďaleka nekončí,“ hovorí pani Hamerlíková, ktorá je presvedčená že našla svoje životné poslanie a šťastie.