Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Život na farme? Nič nie je zadarmo! Pred kozou Lízou mala najväčší rešpekt

Keď dojím kozu, pripletie sa aj mláďa.
No

Zdroj: Miro Mikuláš

Reklama

Anna pracuje ako učiteľka na základnej škole. Jej srdcovkou je okrem učiteľovania rodinná farma zameraná na chov kôz. To však nie je všetko.

Farma Diana

Anna Hamerlíková (50) z Jablonice

„Máme aj chovateľskú stanicu nemeckých ovčiakov, ale aj sliepky, králiky a poštových holubov,“ vypočítava pani Anna, ktorá okrem starostlivosti o farmu vedie aj kynologické cvičisko. „Zo začiatku som s manželom aj inými psovodmi chodila vyhľadávať ľudí v ruinách, v lesnom teréne alebo po povodniach či zemetraseniach. Je to úžasný pocit, keď strateného človeka nájdete. Nikdy však neviete, ako nájdený človek zareaguje a čo bude v tej chvíli pre neho najlepšie. Je to vysoký adrenalín, kedy človek preverí aj sám seba, čoho všetkého je schopný,“ prezrádza na úvod.

Zdroj: Miro Mikuláš

Anna Hamerlíková (50), farma Diana

Psy, rybičky aj korytnačky

Psy, rybičky aj korytnačky „Od detstva som ako každé malé dieťa chcela zvieratko. Začala som rybičkami, korytnačkou. U babky som mala kuriatka, husi, kačice.“ Takže azda nikoho neprekvapí, že vo svojej záľube pokračuje dodnes. A tak na farme postupne pribúdali aj sliepky či králiky. Manžel Štefan, ktorý tiež pracoval v školstve, sa roky venoval chovu poštových holubov. „Obľúbila som si ich aj preto, lebo majú nádherné ľúbostné tance,“ hovorí s úsmevom. „Neskôr v roku 1994 doviezol manžel prvú kozu. Mali sme vtedy malé deti a povedali sme si, že keď budú choré, kozie mlieko je zdravé. A keďže u nás platí zásada, že jednému je samému smutno, vždy sme mali ku každému zvieraťu pár. Keď však boli dve samičky, už musel byť aj samček, a tak to bolo aj s kozami. Teraz máme sedem dojných kôz, ale mali sme ich aj vyše dvadsať,“ vypočítava skúsená farmárka.

Nečakané tajomstvo

Manželia sa s kozami pustili do priateľského spolužitia. „Ráno aj večer treba dojiť, dodržiavať časový harmonogram. Nemôžete niekam odísť, pretože by vám mohla odísť aj koza, napríklad so zápalom vemena.“ A to by veru bola škoda, najmä ak spomenieme, že sa jedného dňa pri ich bráne zjavil pán a spýtal sa: Vy máte kozu s týmto číslom? „Pozerali sme sa na neho ako vystrelený puk: koza a číslo? Kto to kedy videl! Tak vošiel do dvora a ukázal nám v jej uchu tetovanie. Doniesol aj rodokmeň, a tak sme sa dozvedeli, že je v celoslovenskej databáze. Povedal tiež, že je to výnimočné zviera – matka capov, čo je zvláštne označenie, a takých je na Slovensku málo. A takáto koza si chodí u nás po dvore! Hneď som pred Lízou mala väčší rešpekt, bola to dáma,“ smeje sa pani Anna. A aj preto neprekvapí, že šikovní manželia za svoje farmárčenie získali v roku 2007 titul Najlepší slovenský chov a majú v maštali niekoľko slovenských šampiónov.

Zdroj: Miro Mikuláš

Anna Hamerlíková (50), farma Diana

Nič však nie je zadarmo, život so zvieratami je krásny, ale aj náročný. „Okolo pol šiestej podojíme a skôr ako idem do školy, urobím syr alebo nafľaškujem mlieko, takže pripravím to, o čo je záujem, a cez deň produkty predávame. Tým sa však práca na farme ani zďaleka nekončí,“ hovorí pani Hamerlíková, ktorá je presvedčená že našla svoje životné poslanie a šťastie.

Vyberáme pre vás niečo PLUS