Alexandra Potter: Chcela som ukázať, že je v poriadku mať chyby, byť osamelá a zmätená

Predstavujeme vám kráľovnú romantickej komédie – Alexandru Potter (50). Autorku, ktorej knihy hltajú a nosia v kabelkách ženy po celom svete.

Alexandra, ako sa máte? Ako ste zvládali karanténu? Bolo to pre vás tvorivé obdobie alebo sa objavovali pocity beznádeje?

Karanténa, u nás „lockdown“, výrazne nezmenila môj pracovný život, keďže pracujem z domu. No môj nový román mal vyjsť v Spojenom kráľovstve 30. apríla, ale keďže všetky kníhkupectvá boli zavreté, museli sme zrušiť promo turné. Preto sme na poslednú chvíľu menili termín vydania a presunuli ho na neskôr. To ma dosť sklamalo, keďže sme sa všetci tešili na uvedenie knihy. Celé týždne bolo ťažké myslieť na niečo iné ako na Covid-19. Každý deň sme sledovali správy, kde ukazovali, koľko ľudí sa nakazilo a koľko zomrelo, a to bolo desivé. Počas tohto obdobia som sa rozhodla natočiť sériu videí na Instagrame pod názvom „Napíš svoj román“. Veľa ľudí totiž nemohlo pracovať a premýšľalo, čo robiť, tak som si povedala, že to bude možno ideálny čas, aby skúsili písať. Je úľava stráviť niekoľko hodín denne vo svojej predstavivosti.

Slovenské čitateľky môžu vychutnávať váš nový román Priznania štyridsiatničky, ktorá si pos*ala život. Je to o žene, ktorej život nejde podľa plánov. Máte nejakú radu pre sklamané ženy v zrelom veku?

Chcela som napísať takýto román preto, lebo veľa žien si predstavuje, ako by mohol vyzerať ich život, keď budú staršie, ale často sa stáva, že sa veci zvrtnú. Na ženy pôsobí veľký tlak – mali byť mať úspešnú kariéru, šťastné manželstvo, deti, vlastné bývanie... Sociálne siete nastolili kult dokonalosti a vy môžete mať pocit, že váš život v porovnaní s ostatnými neobstojí. Ale z rozhovorov s priateľkami som zistila, že takto sa cíti veľa žien. Akoby v istých oblastiach života zlyhávali. Chcela som ukázať, že je v poriadku mať chyby, byť osamelá a zmätená. Je to normálne. Je jedno, či máte 20, 40 alebo 80, všetky sa takto môžeme cítiť. Moja hrdinka Nell zistí, že jej život nie je dokonalý, ale je skvelý v tom, že je jej. Vlastne je to ľúbostný príbeh o tom, ako sa zaľúbiť do vlastného života a nie do muža. (Úsmev.)

Eltona si doniesla z útulku z Bosny a je to ozajstný člen rodiny
Eltona si doniesla z útulku z Bosny a je to ozajstný člen rodiny
Zdroj: Rhian Ap Gruffydd, archív autorky, vydavateľstvo NOXI

Čo najviac milujete na tom, keď píšete knihu?

Že mám toľko úžasných čitateľov po celom svete. Moje knihy sa prekladajú do mnohých jazykov. Príbehy nás spájajú. Nezáleží na tom, kde žijete a koľko máte rokov, naše hodnoty a túžby sú rovnaké. Moja najobľúbenejšia časť toho, že som úspešná autorka, je dostávať všetky tie správy od čitateľov na Facebooku či Instagrame. Som rada, keď sa im kniha páči a keď sa stotožnia s postavou.

Vaše romány sú zmesou romantiky a humoru. Ste romantička aj v súkromí?

Romantika nie je o veľkých gestách, je to skôr o každodenných maličkostiach. Ukázať niekomu, že vám na ňom záleží. Napríklad môj manžel je Američan, a keď bol Deň vďakyvzdania, našla som recept jeho starej mamy a upiekla mu brusnicový koláč, ktorý miloval ako dieťa. Alebo raz, keď bola mrazivá zima, manžel na mňa čakal na zastávke s termoskou horúceho čaju. Malé náhodné prejavy láskavosti sú tá najväčšia romantika.

Ako vyzerá bežný deň autorky bestsellerov? Väčšina ľudí má predstavu, že vstanete niekedy o jedenástej, potom popíjate kávu, idete na nejaký večierok a trochu píšete, keď máte náladu. Nesprávna predstava?

Tak to áno! Písanie je moja práca, takže poctivo pracujem – päť dní v týždni od 10.00 do 18.00. Mám pracovňu v dome a sedím za stolom ako väčšina ľudí v bežnej práci. Ale mám krásny dubový stôl, ktorým som sa potešila po tom, čo som napísala jedenásť kníh. Je pri okne, z ktorého vidím von ponad strechy. Keď cestujem, píšem tiež. Takto som už písala na mnohých krásnych miestach – v Mexiku, Kalifornii, vo Francúzsku, v Španielsku, Indii...

Vaše romány riešia rôzne druhy vzťahov. Máte nejakú radu, čo vo vzťahu vždy funguje? Napríklad v tom vašom?

Láskavosť. Kompromis. Lojalita. Priateľstvo.

Rada cestuje, zamilovala si napríklad Indiu.
Rada cestuje, zamilovala si napríklad Indiu.
Zdroj: Rhian Ap Gruffydd, archív autorky, vydavateľstvo NOXI

Píšete niekedy tak trochu o sebe alebo je všetko iba fikcia?

Píšem fikciu a všetky postavy sú vymyslené. Páči sa mi byť spisovateľkou, pretože môžem vytvárať nové a rôznorodé charaktery. V najnovšom románe ma bavilo písať o Nell, ale moja obľúbená postava bola Cricket. Scény s ňou som si vychutnávala a zvlášť vzťahy medzi týmito dvoma ženami.

Pomerne veľa cestujete. Je nejaké miesto, ktoré vás očarilo?

Bola som na mnohých úžasných miestach, ale asi najviac ma nadchla India. Je naozaj magická. Raz som strávila mesiac cestovaním cez Radžastan, aby som zbierala materiál na román. Stretla som toľko úžasných ľudí a zažila neuveriteľné veci. Tádž Mahal tiež vyráža dych.

Ste zrelá žena, oslávili ste 50. Je niečo, čo by ste odkázali svojmu mladšiemu ja či mladším generáciám?

Päťdesiatku som oslávila tento rok. Je šialené mať 50, keď sa v mnohých ohľadoch cítim rovnako, ako keď som mala 20 či 30. Ale je tu jedna vec, ktorú by som odkázala svojmu mladšiemu ja a tiež svojim mladým čitateľkám: Viac si verte a netrápte sa príliš tým, čo si myslia iní.

Čo vám pomáha cítiť sa lepšie, keď práve nemáte svoj deň?

Môj pes Elton. Je to psík z útulku z Bosny. Adoptovali sme ho pred tromi rokmi a nemala som ani poňatia, ako veľmi zmení náš život k lepšiemu. Milovať zvieratko je krásne a učí nás to nepodmienečnej láske a životu v prítomnom okamihu. Ísť s ním na dlhú prechádzku alebo mojkať sa s ním pri kozube v zime ma vždy napĺňa šťastím a spokojnosťou.

Navštívili ste už Slovensko?

Zatiaľ nie, ale veľmi by som chcela.

Kto je Alexandra Potter

● Narodila sa v Bradforde v Spojenom kráľovstve.
● Žila v Austrálii a v USA, pracovala ako prispievateľka a redaktorka britských ženských časopisov.
● Teraz sa venuje iba písaniu, žije v Los Angeles s manželom a ich adoptovaným psíkom.

V mojom novom románe si hrdinka Nell píše zoznam vecí, za ktoré môže byť každý deň vďačná, a ja to odporúčam tiež. Tu je ten môj pre čitateľky Nového Času pre ženy. Som vďačná za:

● moje milé čitateľky na Slovensku,
● môjho skvelého vydavateľa NOXI,
● môj nový román, ktorý je preložený do slovenčiny,
● za to, že som s vami mohla urobiť tento príjemný rozhovor.