Mrazivé priznanie: Milovali sme sa a on nečakane zomrel! A rodina chce, aby som sa zaľúbila...

Pred časom mi zomrel priateľ. Boli sme spolu dva roky, on ochorel a zrazu zomrel. Bolo to rýchle a nečakané a dlho som sa z toho spamätávala. Veľmi sme si rozumeli, milovali sa a plánovali budúcnosť. Neviem na neho prestať myslieť, chýba mi. Prešiel rok a pol a príbuzní ma pobádajú, aby som nebola sama, lebo som mladá, nech si hľadám nového priateľa. Príde mi to absurdné, akoby som ho tým zrádzala. Aj som to skúsila, ale nového muža som vo všetkom porovnávala so svojím milovaným. Bojím sa, že sa už nebudem vedieť zamilovať, lebo nenájdem nikoho, kto by sa mu aspoň trochu vyrovnal.

Rozumiem. Rozlúčiť sa, pustiť, smútiť, odpútať sa... Niekedy to znie ako úplná veda, ako cesta, na ktorú sa bojíme vykročiť, pretože potom to už bude naozaj, aj keď tá milovaná osoba tu už dávno reálne nie je. To najhoršie, čoho sa bojíme, sa už stalo. Všetka tá láska, tá esencia zo vzťahu však ostáva v nás, je našou súčasťou, už navždy nás tvorí a spolu s ňou dokážeme ísť ďalej. Aj vy pôjdete do ďalších vzťahov s láskou v srdci, ktorej súčasťou sú všetky vaše staré lásky, ktoré vás formovali. Nemusíte sa rozhodovať a aktívne hľadať nového partnera. Stačí, keď sa otvoríte, keď si dovolíte, keď sa uvoľníte životu a možnostiam... Na úvod bude stačiť, ak si znovu dovolíte napríklad pocítiť vôňu jari, chuť malín, precítiť tanec... Netlačte na seba. Ak by ste potrebovali previesť cez smútok, vyhľadajte terapeuta, zahĺbte sa do meditácií, bežte... Hľadajte svoju cestu.