Zomrieť môžeme hocikedy, to vieme, ALE čo sa stane s MAJETKOM a VECAMI? Myslite na to už TERAZ

Majetkové vysporiadanie po rodičoch už rozhádalo nejednu rodinu. Pozostalí si preto často nevedia prísť na meno. Vo filmoch často vidíme, že zomretý zanechal závet. Na Slovensku to však až také bežné nie je. Oveľa častejšie prebieha dedičské konanie na základe dedenia zo zákona. O tom viac na ďalšej strane... Teraz si povieme, čo môžeme urobiť pred tým, ak si chceme pred smrťou „upratať“? Vôbec to nemusí byť také smutné, ako to znie. Podľa autorky knihy na túto tému Margarety Magnussonovej to dokonca môže byť aj zábavné. Tu sú jej rady.

Keď po dlhej chorobe zomrela Margaretina matka, zanechala po sebe „všetko upratané”. Bola to veľmi inteligentná a systematická žena a aj pozostalosť vyzerala podobne. Pri vypratávaní domu Margareta objavila kúsky papierov pripevnené k častiam oblečenia a mnoho ďalších poznámok. K veciam boli priložené pokyny, čo s predmetmi robiť ďalej. Na jazdeckom kostýme bola napríklad poznámka, že má ísť do historického múzea a bolo pripísané aj meno kontaktnej osoby. Je to veľmi pohodlné, lebo takto presne viete, čo máte robiť.

Margareta je sama vo veku, keď musí začať „upratovanie pred smrťou“, vie sa vžiť do kože svojich detí, pre ktoré je ťažké sa o tom s mamou rozprávať. Rovnako ťažké je to pre všetky deti. Je to doslova tabu téma. Ak náhodou s tým vyrukuje sám rodič, zvyčajne ho dospelé deti zahriaknu: „Nemysli na to, ešte tu budeš s nami dlho.“ Nevyhnutnosť odchodu si však často uvedomujú všetci. Margareta preto navrhuje, aké otázky sú vhodné. Prídete navštíviť rodiča? Tak sa spýtajte: Máš tu toľko krásnych vecí, čo chceš vlastne neskôr s nimi urobiť? Rodič tiež potrebuje čas na rozmyslenie. Ak je jeho odpoveď vyhýbavá, doprajte mu ho. Po čase s tým vyrukujte znovu. Takáto rekapitulácia, čo s vecami, keď už tu nebudete, nie je len o rodičoch, ale aj deťoch, lebo sa to nevyhnutne dotkne aj ich.

Ako vlastne začať? Začnite tým, čomu nemáte silný citový vzťah. Napríklad s vecami, ktoré sú dlhodobo odložené v pivnici, na pôjde, komore, jednoducho veci, na ktoré ste už pomaly zabudli. Nakoniec dôjdete až k tým „najťažším“, ako sú fotky, listy, hoci v podstate nemajú cenu, pre vás a vaše deti majú veľkú hodnotu a pohádať sa dá aj pre jednu fotografiu. Ak ich roztriedite vopred, určíte, komu čo dať, pomôže to všetkým. Vytvorte si aj škatuľku s názvom Vyhodiť a dávajte tam veci, ktoré majú hodnotu iba pre vás, no pre pozostalých žiadnu. Tiež si môžete do zápisníka spísať všetky heslá pre rýchly prístup k počítaču či mobilu. Je tu priestor aj na ďalšie zoznamy, ako sú predplatné alebo členstvá v klube, ktoré platíte. Margareta je presvedčená, že keď príde jej deň, a už tu nebude, jej rodina ľahko nájde všetko, čo potrebuje.

Doslova sa to musíme učiť. Je to veľmi ťažké, ale zároveň aj oslobodzujúce. Netlačte smutné myšlienky do kúta. V súvislosti so smrťou je treba zvážiť veľa vecí. A čím viac vecí si dáte do poriadku, kým ešte vládzete, o to menej starostí budú mať pozostalí. Ale hlavne, ušetríte ich ťažkých rozhodnutí, ak urobíte opatrenia. Najlepšia rada od Margarety znie takto: „Nezabudnite, čím menej vecí máte, tým viac času máte na život.“ Premýšľajte o tom, mnohé veci, ktoré sa vám zdajú cenné, budú pozostalí považovať za bezcenné a skončia v koši. Preto všetkého, čo nebude mať hodnotu ani cenu pre pozostalých, sa vopred zbavte. Alebo ich aspoň zapíšte na zoznam s názvom Vyhodiť.

Dedenie zo zákona upravuje Občiansky zákonník. Pozostalých rozdeľuje do štyroch skupín. Určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť. Platí, že nasledujúca skupina dedí až vtedy, ak sa v tej predchádzajúcej nenachádza oprávnený dedič. Skupiny sú zostavené tak, aby prednostné dedičské právo mali dedičia v priamom (vertikálnom) rade – starí rodičia, rodičia a deti. Súrodenci, netere a synovci sú dedičmi v druhom rade. Takže napríklad do prvej skupiny patrí manželský partner poručiteľa, ak boli manželmi v čase smrti poručiteľa. V prípade, že sa manželia rozvádzali, ale rozhodnutie o rozvode v čase úmrtia ešte nenadobudlo právoplatnosť, žijúci manžel dediť bude. Manžel či manželka dedí rovnakým dielom ako deti zomretého. Zákon nerozlišuje, či ide o deti manželské, nemanželské, osvojené i ešte nenarodené (ak sa dieťa narodí živé). Všetky majú rovnaké právo dediť. Ak nededí niektoré z detí, dedia jeho potomkovia, a to rovnakým dielom. V prípade, že zomretý nebol v manželskom zväzku, dedia rovnakým dielom jeho deti. Naopak to však nefunguje. Ak zomretý deti nemal, ale žil v manželstve, nepripadne celý majetok druhému z manželov. Vtedy prichádza na rad druhá dedičská skupina. Táto situácia nastáva aj v prípade, že poručitelia nemali potomkov, ale mali len druha alebo družku.

Dedenie zo závetu má pred dedením zo zákona prednosť. Často sa však stáva, že závet nespĺňa všetky zákonné náležitosti. Stáva sa to i preto, že poručiteľ (osoba, ktorá závet spísala), nerešpektoval právo neopomenuteľných dedičov. To znamená, že do závetu nezahrnul osoby, ktoré z neho vynechať nemožno. Neopomenuteľní dedičia sú jeho deti a vnuci, ak detí niet. Ak ich vynechá (a legálne ich nevydedí), je závet neplatný. Vtedy sa pristupuje k dedeniu podľa zákona.

Závet je neplatný aj vtedy, ak napríklad dedič medzičasom zomrel alebo dedičstvo odmietol, alebo keď poručiteľ rozdelil len časť svojho majetku. Niekedy nie je jasné, kto podľa závetu dedí, napríklad odkážete niečo učiteľovi zo strednej školy, ale neuvediete meno.

Do dedičstva patrí celý majetok zomretého, ktorý mu patril ku dňu smrti. V prípade, že bol v právoplatnom manželstve, musí súd najskôr vysporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Dedí sa hmotný majetok, kde patrí napríklad auto, vybavenie domácnosti, dom či pozemok i nehmotný majetok. Do tejto kategórie patria cenné papiere, kryptomeny, úspory z druhého piliera alebo podiel v nejakej firme.

Do dedičstva patria okrem majetku práva a záväzky poručiteľa. Niektoré smrťou zanikajú. Po otcovi už napríklad nezdedíte povinnosť platiť alimenty na jeho nemanželské dieťa. Takisto však nebudete dostávať bolestné, ktoré vysúdil pre pracovný úraz.

„Zdediť“ však môžete finančné podlžnosti, ktoré mal zomretý voči daňovému úradu, bankám, poisťovniam, nebankovým subjektom. Zákon však hovorí, že v najhoršom prípade nezdedíte nič. Dedič totiž zodpovedá za dlhy (a za primerané náklady na pohreb) len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.