Zostala sama doma s mladým zajačikom: Pohladkal ju po stehne a... Ach, TOTO sa NEMALO stať!

Zamilovala som sa do muža so záväzkami. Michal je vdovec a sám vychováva 17-ročného syna.

Michal a Erik majú veľmi blízky vzťah. Erik sa správa ako typický tínedžer, začína túžiť po slobode a chce tráviť čo najviac času s rovesníkmi, zabávať sa a baliť dievčatá. Michal ho veľmi ľúbi a snaží sa mu nahradiť aj mamu. Tá však vo výchove veľmi chýba, najmä v tomto citlivom veku. Zomrela na rakovinu, keď bol Erik ešte malý chlapec. Michal bol dlho sám a myslel si, že to tak zostane už navždy. Zmieril sa s tým, že jeho život patril už len synovi a práci, ktorú miluje. Potom stretol mňa.

Nedávno som skončila vysokú školu, medzi jeho synom a mnou je len 7-ročný rozdiel. Nikdy som sa nesnažila nahradiť mu mamu. Do ich života som vstupovala postupne, dlho som sa stretávala len s Michalom a dala mu čas, kým sa vnútorne pripravil na to, aby ma synovi predstavil. Udialo sa tak pred pol rokom.

Na naše veľké prekvapenie to Erik zobral veľmi dobre, s humorom. Otcovi doprial lásku, veď už týmto veciam rozumie a sám túži po dievčati, s ktorým by sa mohol podeliť o svoje myšlienky. Stala sa z nás skvelá trojica, od začiatku sme si rozumeli a vzájomne sa dopĺňali. Najskôr sme spolu trávili víkendy, chodili na výlety a nedávno som sa definitívne presťahovala do ich trojizbového bytu. Na Michalovi bolo vidieť, že je opäť šťastný a Erik bol podľa jeho slov oveľa živší a veselší, než kedykoľvek predtým. Potom sme však nečakane odhalili pravý dôvod jeho správania...

Vysvitlo, že Erik ma nikdy nevnímal ako otcovu partnerku. Nedokázal to, pretože sa do mňa zamiloval na prvý pohľad. Povedal mi to, keď sme zostali doma sami, Michal musel niečo vyriešiť v práci. Uvarila som krupicovú kašu, sadli sme si na pohovku v obývačke a ja som sa pýtala na školu, na jeho život.

Chvíľu rozprával a ja som si ani neuvedomila, že sa ku mne nenápadne približoval, až kým bol tak blízko, že som cítila jeho vôňu. Pohladkal ma po stehne a ja som sa od prekvapenia nevedela ani pohnúť. Naklonil sa ku mne a kým som stihla niečo povedať, pobozkal ma na ústa. Viem, že náhody neexistujú, ale v tej chvíli vstúpil do bytu Michal a všetko videl. Ach, ako veľmi som si to vyčítala!

Pohádali sa. Ešte nikdy som ich nepočula tak kričať. Odišli do Erikovej detskej izby a vykričali si veci, ktoré v sebe dusili niekoľko rokov. So slzami v očiach som počúvala vety typu: "Oci, ale ja ju od začiatku milujem" a "Nemôžem za to, neviem s tým bojovať"...

Chudák chlapec, musel sa celý čas pretvarovať a dávať si pozor, aby sa neprezradil, aby svojmu otcovi neublížil. A už to zrejme ďalej nevydržal, ani sa mu nečudujem. Kedysi som zažila niečo podobné, raz moja mama chodila s chlapíkom, ktorý ma od začiatku nebezpečne priťahoval... Vyriešila som to tak, že som sa odsťahovala na internát a neskôr sa tí dvaja, našťastie, rozišli - a ja som maminho frajera nikdy viac nevidela.

Nedokázala som ďalej počúvať hádku svojich milovaných chlapov, tak som radšej odišla. Vtedy som ešte netušila, že sa k nim už nikdy nevrátim. Michal mi večer zavolal, vraj sa so mnou musí rozísť, pretože sa to s Erikom určite zopakuje. Vraj na svete miluje len dvoch ľudí, mňa a syna, ale musel si vybrať. Chce syna zodpovedne pripraviť na život, podporiť ho v štúdiu, zabezpečiť mu budúcnosť. Kým bude bývať s ním, my dvaja nemáme šancu na spoločnú budúcnosť.

Bolelo to, ešte stále to veľmi bolí. Neviem, ako ďalej. Milujem Michala a jeho syna mám tiež rada - ako náhradná mama. Nechcem o nich prísť! Možno keď uplynie trochu času, Erik si nájde vhodnú priateľku a na mňa zabudne. Veľmi chcem veriť tomu, že my dvaja s Michalom ešte máme šancu na šťastie...

Nela