Zoznámili sme sa cez teletext a už ma nikdy neopustil

Kým nájdeme tú pravú lásku, často musíme trpezlivo vytrvať alebo občas prejsť aj bolestivými vzťahmi, aby sme si uvedomili, čo skutočne od lásky očakávame a čo sme pre ňu schopní dať. Občas sa popálime, inokedy to príde ako blesk z jasného neba a nerozumieme, čo sa stalo.

Teletextová zoznamka

Svojho priateľa som spoznala cez teletext. O dva týždne sme sa stretli na železničnej stanici V Trenčíne. Veľmi rád spomína na to, že som vtrhla do dverí ako "veľká voda". Vraj sa rozleteli lietacie dvere a v nich ja. Hneď som ho zaujala.

Po krátkej prechádzke po pešej zóne ma pozval na večeru. Bol milo prekvapený, že aj keď som sa mierne hanbila, neuhýbala som pohľadom. Pri rozhovore som sa mu dívala priamo do očí a stále sme sa mali o čom zhovárať. Keď ma večer odprevádzal na vlak, nedal mi ani pusu na rozlúčku. Ja som si myslela, že sa mu nepáčim a on sa bál, aby nič nepokazil hneď na začiatku. Vraj som ho očarila a nerád by prišiel o ďalšie stretnutia so mnou.

Mala som strach

Po nejakom čase chcel, aby som ho zoznámila aj s mojou dcérkou, ktorú už poznal z telefónu. Nechcela som. Bála som sa, že je to príliš skoro. Bála som sa, aby sa aj malá nesklamala v prípade, že by to nevyšlo. Po polroku randenia, v deň mojich narodenín, som na stretnutie vzala aj ju, ale bez toho, aby to môj priateľ vedel. Sedel na lavičke na stanici, otočený chrbtom k nám. Katke som ho ukázala a tá k nemu spontánne prišla a poklepala ho po pleci a predstavila sa.

Keď sa otočil, od dojatia sa mu v očiach zaleskli slzy. Vtedy som na neho zapôsobila tiež, a aj moja malá. Stále hovorí, že vedel hneď od začiatku, že som tá pravá, a čím dlhšie sa poznáme, tým je o tom stále viac presvedčený. Chodíme spolu viac ako dva roky a veľmi túžia po bábätku. On aj moja dcéra, ktorú zbožňuje a rozmaznáva. Hovorí, že s takou skvelou ženou by bol hriech nespečatiť náš vzťah a nezaložiť si kompletnú rodinu.

Zuzana