Reklama

Zúfalo zlyhávam vo výchove: Ako zvládnuť v 40-ke dvojičky?

Dvojičky v štyridsiatke

Zdroj: isifa

Reklama

Máme 10-ročného syna a pred pol rokom sa nám narodili dvojičky. Keď som zistila, že som tehotná, bol to šok, no potom sme sa s manželom začali tešiť.

Druhý šok prišiel, keď sme sa dozvedeli, že čakám dvojičky. Aj to sme predýchali. Problémy sa začali až nedávno. Tak ako som s prehľadom zvládala starostlivosť o staršieho syna, zúfalo nezvládam starostlivosť o našich mladších dvoch. Vlastne poriadne nestíham nič: ani deti, ani domácnosť, ani starostlivosť o seba, ani o manžela.

A to fungujem od rána do noci. Zo začiatku mi manžel pomáhal aspoň po práci a cez víkendy. Nedávno mi oznámil, že už je z toho všetkého unavený, keď ho po celom dni v práci doma čaká druhá zmena (má päťdesiat).

Snažila som sa mu vysvetliť, že ja som v „práci“ 24 hodín denne, no zbytočne. Vraj si to mám lepšie zorganizovať. Zavolať mamu, zaplatiť opatrovateľku, niečo mám vymyslieť, lebo on potrebuje aj oddychovať. Ako keby ja som nepotrebovala...

Radíme vám:

V čase, keď váš starší syn začal byť ako-tak samostatný, ste sa stali neočakávane znova rodičmi a hneď dvojnásobnými. To je samo osebe udalosť z kategórie „veľká zmena“. Navyše ste vy i manžel vo veku, keď vám energia nepribúda, skôr naopak. Po pol roku nepretržitého fungovania ste to obaja začali intenzívne pociťovať.

Hoci vám to na prvý pohľad zrejme tak nepripadá, v podstate sa cítite veľmi podobne, len to inak vyjadrujete: manžel vraví, že je vyčerpaný, vy máte pocit, že sa celý deň nezastavíte a aj tak nezvládate všetko. Je toho na vás veľa. Na oboch. Debata v duchu „kto je väčší otrok“ nič nerieši.

Keď sa vám manžel sťažuje, že je unavený, nesmečujte hneď protiargumentom. Skúste mu prejaviť pochopenie a povedať, že sa cítite podobne. Možno sa takto dočkáte aj jeho uznania vašej vyčerpanosti, než keď má pocit, že mu jeho únavu vyčítate. Prvým krokom je teda vzájomné pochopenie sa a druhým hľadanie možností, ako situáciu riešiť.

Sčasti sa na ňu musíte postupne adaptovať a zvýšenej miere únavy sa celkom nevyhnete. Ale podporila by som návrh vášho manžela, aby ste začali hľadať výpomoc. Nepresúvala by som však túto úlohu len na vás, týka sa to vás oboch, bolo by lepšie, keby ste alternatívy hľadali spolu. Pár hodín v týždni môžu kočíkovať starí rodičia, staršieho syna môže na krúžky vodiť opatrovateľka a žehliť kopy bielizne zvládne aj pomocnica v domácnosti...

Určite niečo s manželom vymyslíte. Nevnímajte to ako vaše zlyhanie a neporovnávajte súčasnú situáciu s tým, ako super ste všetko zvládali „kedysi“. Mali ste o 10 rokov menej a jedného syna. A nezabudnite priorizovať povinnosti: čo sa urobiť musí a čo sa dá vypustiť alebo nemusí byť tak často – sex do tejto kategórie nezahŕňajte:-)

Vzdať sa pre povinnosti všetkých príjemných vecí je stratégia, ktorá môže fungovať v krízových situáciách, ale dlhodobo je cestou k vyčerpaniu a eskalácii konfliktov medzi partnermi. Ak to sčítame, keď pôjdete dlhodobo na doraz, viac stratíte, než získate a neostane vám čas a energia na užívanie si radosti z veľkej rodiny, ktorou ste sa stali. A to by bolo škoda.