Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Zúfalstvo ma stiahlo na dno: Kradla som v práci šaty

Shutterstock

Zdroj: Shutterstock

Reklama

Nastúpila som na nové pracovné miesto. Dostala som aj nový, čerstvo vypraný pracovný odev: dvoje bielych šiat a naškrobený plášť.

Plná odhodlania, somsa pustila do nástupnej praxe. Ažpo určitom čase som pochopila,že pracovné miesto nie je také,ako som si myslela. Trocha somsa porozhliadla a rozhodla sa preiné miesto.Podmienkou môjho odchodubolo vrátiť zapožičaný pracovnýodev. Keď som si poň šla do skrinky,zaskočilo ma, že je prázdna.Moje prekvapenie sa nedá opísať.„Niekto mi ich ukradol!“ skríkla som nešťastne. Snažila som sa tona personálnom oddelení vysvetliť,ale pracovníčka bola neoblomná:musím vrátiť šaty! V najhoršomprípade môžu byť aj vyradené, alemusia byť biele a určite tri kusy.„Musíte ich zohnať do dvoch dní,“upozornila ma. Prosila som kolegyne,či nemajú nejaké staršie šaty,ale z veľkého kolektívu bola ochotnálen jedna sestrička. Dala mi starébiele nohavice, ešte k tomu malé,ale veď chceli len kus za kus...Do vrátenia šiat zostával už len jedendeň. Aby boli na osobnom spokojní,vybrala som sa do obchodus pracovnými odevmi. Ale čo čertnechcel, práve mali inventúru!

A vtedy som sa rozhodla. Nenápadnesom sa vrátila na oddelenie,tak, aby ma nikto nevidel,a z cudzej skrinky som ukradla dvaplášte. Hneď som sa aj s lupom vybralana osobné oddelenie. Čakalasom na personalistku, ktorá právekdesi odbehla. Bolo to moje najdlhšiečakanie v živote. Keď prišla,odovzdala som jej, čo bolo treba,vyfasovala som výstupnú pečiatkua presťahovala sa na iný koniecmesta, na nové pracovné miesto.Opäť som dostala nové biele šaty.Ich vôňa naznačovala, že ma tamčakajú dobré časy. A dúfam, žeuž nikdy nebudem musieť kradnúť.Viem, že nie som predurčenána zločiny. A hanbím sa aj za to, čosom urobila. Okradnutá kradla...utešujem sa. Ale dnes by som toasi riešila inak.

Vyberáme pre vás niečo PLUS