Raz jej to nestačilo. Už rozmýšľa, kedy podnikne ďalšiu výpravu.

Pred dvoma rokmi chodila po lese s klasickým fotoaparátom na film. Dlho sa ho nechcela vzdať, ale dnes sa teší z kvalitného digitálneho fotoaparátu. „Film má svoje čaro, je v ňom kus romantiky. Cítila som však, že nenapredujem. Pred rokom a pol som išla na prvý kurz fotenia a videla som, že všetci mali digitál okrem mňa. Preto som si ho zaobstarala,“ vraví.

S turistikou začala pred desiatimi rokmi

Zuzana má tiež svoj dôvod, prečo začala písať blogy. „Beriem to ako relax a hlavne ako kroniku. Žiadne politické ani vedecké debaty nevediem. Zaznamenávam v nich to, čo zažijem, prikladám fotografie. Kedysi som si doma robila albumy, ale keďže skrine mám už plné, táto možnosť je praktickejšia,“ pokračuje fotografka-amatérka, ktorú táto mašinka začala zaujímať, keď prežívala ťažšie chvíle v živote. „Potrebovala som sa liečiť. Chodila som po lese a fotila stromy i kvietky.“ Aktívna turistika ju zlákala pred desiatimi rokmi. „Ale lásku k horám cítim odvtedy, odkedy som sa naučila čítať. Prvá kniha z horského prostredia, ktorú som prečítala, bola o zdolaní hory Eger. V šestnástich ma kamarátka zobrala na prvú túru do Tatier. Bola strašná zima, pršalo, chcela som, aby mi zavolala vrtuľník, že chcem ísť domov do tepla. Potom som si spomenula, ako som čítala o spomínanom výstupe. Povedala som si, že keď to dokázal niekto iný, musím sa prekonať aj ja,“ hovorí s úsmevom.

Horalka sa bojí výšok

Miluje hory, ale nevyhľadáva veľký adrenalín a dokonca sa bojí výšok. Himaláje jej však zachutili natoľko, že ich zatiaľ navštívila prvý, ale určite nie posledný raz. Posledný výlet v nej zanechal rôzne pocity. Na jednej strane nepálske mesto Káthmándú ju šokovalo špinou a nespočetným množstvo ľudí, čo ťažko znášala, na druhej strane boli nádherné hory. „Myslela som, že si týmto výletom splním sen. Ale iba teraz ma začali viac svrbieť päty. Mám pocit, že som tam bola krátko. Najviac ma očaril východ slnka nad Daulagiri. Ešte dnes si pamätám, ako som vyletela z postele a uvidela prvé lúče slnka. Pol hodiny som to fotila. Aj prelet nad Everestom bol úžasný,“ spomína. Denne s partiou prešli asi 20 kilometrov. S kondičkou problém nemala. „Špeciálne som sa nepripravovala. Chodila som behať, bicyklovať, namiesto výťahom som šliapala po schodoch. Bola to pre mňa skôr prechádzka. Zažila som aj náročnejšie túry.“