Oslovili sme zakladateľku bezobalového obchodu Špajza v Nitre, Zuzku Knollovú, ktorá nám dala praktické tipy, ako môže byť celá rodina eko a netrpieť pri tom.
Zuzka, máš dve deti, ako sa ti darí správať sa ekologicky? Čím si napríklad začala ty?
Prvým a najdôležitejším krokom je odmietnuť to, čo nepotrebuješ. Napríklad nemám problém kupovať deťom nosené oblečenie, chodievame spolu do sekáčov aj na swapy (pozn. red. výmeny oblečenia kus za kus) a vysvetľujem im, že nie všetko musíme kupovať nové. Veď deti rastú rýchlo a veci po jednom dieťati bývajú naozaj zachovalé a nestihnú to zodrať. Keď chodíme lyžovať, požičiavame si výstroj od známych, veď načo to kupovať na tie tri dni? Rovnako si posúvame aj kolobežky, bicykle či odrážadlá. Naozaj to nie je o tom, aby sme si kúpili všetko, nech druhí vidia, že na to máme. Aj keď možno máme. (Úsmev.) Vždy som bola fanúšička minimalizmu.
Ako to máš napríklad doma? Teraz je trend vyrábať čistiace prostriedky, kozmetiku...
Nemám na to až toľko priestoru a času, ale ako univerzálny čistič používam obyčajný ocot s vodou, rovnako aj sódu. Na umývanie nám stačí mydlo. Používam prírodnú lufu namiesto klasických syntetických špongií a snažím sa kupovať veci s čo najprírodnejším zložením, kde je minimum chémie. Rovnako aj potraviny, čím sú jednoduchšie a lokálnejšie, tým lepšie. Doma pijeme čaj, vodu z vodovodu a kávu, plastové fľaše nekupujeme. Používala som aj látkové plienky. Na nákupy chodíme s taškami, veci nebalíme do vreciek. Najdôležitejšie je vytvoriť si návyk, mať zopár vrecúšok vždy pri sebe, aby v obchode nebolo treba brať ďalšie.
A čo deti? Nepýtajú si hračky, ktoré „letia“, ale sú z plastu?
Deti sa vedia potešiť aj z vecí, ktoré si vzájomne vymenia či darujú s kamarátmi a nemusia byť ani nové. S niektorými vecami sa zmierim, ak po nich naozaj túžia. Nie som zas úplne „tyranská“ matka, ktorá by im všetko odopierala. Priznám sa, že aj u nás sme podľahli obdobiu slizov a kúpila som im ho.
Čo by si odkázala tým, ktoré chcú začať žiť zodpovednejšie voči planéte?
Veľmi sa mi páči myšlienka, že netreba klásť na seba prílišný tlak, nemusíte byť stopercentná. Kedysi som to brala tak, že keď už mám bezobalový obchod, musím ísť všetkým príkladom, ale to ma zbytočne stresovalo. Netreba sa tyranizovať, ale každý môže prispieť sám za seba, koľko dokáže. Odmietaním vecí u mňa vznikol priestor, v ktorom sa vykryštalizovali celkom nové hodnoty.
