Zuzka má 40, býva u mamy a je stále single: Netúžim obletovať ušomraného chlapa ani deti!

Mám 40 rokov, bývam u mamy, som bez chlapa… Denník Bridget Jonesovej je moje druhé ja. Už som zažila všetko, len v lotérii som ešte nevyhrala. Som malomeštiačka s dušou domorodca z pralesa.

Nedokážem sa vopchať do kože bežnej modernej ženy. Netúžim po veľkej svadbe, chlapovi a detičkách, dome a dobre platenej práci v kancelárii, moderných róbach, drahých dovolenkách, nevidím v tom zmysel.

Nenaháňam sa od rána, aby som bola dokonalá žena, za ktorou šalejú chlapi. Mám široko rozvetvené príbuzenstvo napriek tomu, že som jedináčik, ktoré vypĺňa môj život natoľko, že keď si ľahnem večer o siedmej do postele, hneď po Oteckoch, okamžite zaspím a spím až do rána.

Pri takýchto príbuzných by som už vlastnú rodinu nezvládala. Neviete dňa ani hodiny, kedy niečo vyvedú. Stále musím byť v strehu.

Mám tetky, ktoré mi stále radia, čo mám a nemám robiť. Hlavu mám už ako balón. A mám strýkov, ktorí ma obrali o všetky majetky a peniaze, aby mali z čoho platiť svoje nemožné milenky, lebo sú starí, hlúpi a nikto ich nechce. Niektorí sedia doteraz v base, lebo sa zaplietli s nesprávnymi ľuďmi, iní majú za najlepšieho kamaráta alkohol.

Mám sesternice a bratrancov, ktorí sa s chudobnými príbuznými ani nerozprávajú. Pripomínajú mi, že som až na konci potravinového reťazca, hľadajú si len bohatých kamarátov.

Ako aupairka som žila v deviatich rodinách, aj tam som si užila tie komplikované príbuzenské vzťahy. Asi preto nemám potrebu zakladať si vlastnú famíliu. Okrem toho mám na chlapov strašnú smolu.

Prvý ma napchával liekmi a alkoholom, aby dostal, čo chcel. Bola som veľmi mladá a naivná. Musela som ho doslova vykopnúť. Druhý bol namyslený synáčik ešte namyslenejšej mamičky. Aká som rada, že som sa ho striasla. Na tretieho som musela zavolať policajtov, a to v zahraničí. Jeden chlapík si totiž zmyslel, že sme frajeri. Bez môjho súhlasu. Ani sa mi nechce veriť, že existuje dobrý chlap...

Aby toho nebolo málo, keď som sa vrátila na Slovensko, začali ma obťažovať miestni fešáci, ktorí sa len snažili obrať ma podvodmi o peniaze. Zacítili príležitosť – sama žena s peniazmi. Mám pocit, že ľudia sú dnes naozaj zlí a iba skúšajú, ako niekoho oklamať, ublížiť mu. A priam čarovne to priťahujem.

Jedna moja sesternica si našla starého milionára, mala s ním deti, ale až po dlhom čase sa rozviedol a oženil sa s ňou. A teraz sa zdá, že má naozaj všetko. Chlapa, deti, rodinu, luxusný život a hlavne tie peniaze. Nemá problém. Ale je to tak?

Asi som blázon, ale radšej by som vlastnila včelí úľ a stádo oslíkov alebo sa starala o slony a nosorožce ako takéto šťastie. Netúžim obletovať ušomraného chlapa ani deti, jesť jedlo zo supermarketu a klaňať sa bohatstvu. To radšej budem sama, s tou nedokonalou rodinou, ktorú mám, a žiť mimo všetkých štandardov. 

Zuzka

Čo my na to?

V živote je asi najťažšie prísť na to, čo vlastne chceme. A keď na to prídeme, okolnosti zvyčajne nie sú usporiadané tak, aby sme to hneď aj získali. Takže druhá vec, s ktorou sa musíme popasovať, je neprestať veriť v naše sny a kráčať za nimi napriek prekážkam. Zuzke sa jej život nepozdáva, na druhej strane, akoby z neho, s úsmevným nadhľadom, mala radosť. Možno je čas ujasniť si, čo vlastne chce, a ísť si za tým.

Máte rovnako zaujímavý príbeh?
Aj vám sa prihodilo niečo, čo vás zaskočilo? Podeľte sa s nami o príbehy s nečakaným koncom na maile ivana.adamcova@newsandmedia.sk Za uverejnený príspevok vám pošleme darček. Píšte na adresu, ktorú
nájdete v tiráži a pripojte heslo: Nikdy by mi nenapadlo. Prosíme, zasielajte iba originálne príbehy, inak porušujete autorské práva a vystavujete sa finančnej pokute!